Hlasovacie práva rozdeľujú členské štáty

Francúzsko-nemecký návrh, aby sa rozpočtoví hriešnici z eurozóny trestali odoberaním hlasovacích práv, vyvolal v bloku vlnu masívnej nevôle,

Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy po skončení dvojdňového summitu EÚ v piatok odmietol dať priamu odpoveď na otázku EurActiv-u dotýkajúcu sa sporu ohľadom odoberania hlasovacích práv, ktoré tvrdo presadzuje nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Avšak predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, ktorý stál vedľa neho, sa snažil uviesť záležitosť na pravú mieru a vyhlásil, že mandát Hermana Van Rompuya pri skúmaní možností zmeny Lisabonskej zmluvy vylučuje akékoľvek odoberanie hlasovacích práv pri tejto revízii.

Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker medzitým uviedol, že odpor voči francúzsko-nemeckému návrhu bol veľmi tvrdý počas oboch dní. „Tento nápad, ktorý bol francúzsko-nemecký, na odoberanie hlasovacích práv krajinám, ktoré konzistentne porušujú Pakt stability a rastu nenašiel v Európskej rade podporu,“ odpovedal na otázku EurActiv-u.

Vysvetlil, že Van Rompuy bol poverený, aby preskúmal, či rozpočtovým hriešnikom by mohli byť pozastavené hlasovacie práva pri záležitostiach týkajúcich sa Európskej menovej únie (EMÚ), čo znamená, že na ostatné oblasti by sa postih nevzťahoval.

„Teraz sa pán Van Rompuy bude zaoberať otázkou odoberania hlasovacích práv týkajúcich sa EMÚ záležitostí,“ vysvetlil Juncker. Zároveň dodal, že dúfa, že takýto postih nikdy nebude prijatý.

Francúzi a Nemci odmietajú priznať porážku

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, ktorý vystupoval na tlačovej konferencii v inej miestnosti prezentoval odlišnú interpretáciu ako sa bude postupovať v prípade pozastavovania hlasovacích práv. „Herman Van Rompuy preskúma túto otázku, ktorá je osobitne významná dokonca aj v prípade, že bude na to potrebná dôsledná príprava,“ vyhlásil. 

Merkelová zasa novinárom povedala, že hlasovacie práva sú stále súčasťou agendy. „Záležitosť hlasovacích práv, ktoré nevylučujeme z agendy, ostávajú jej súčasťou,“ vysvetlila. Kancelárka dodala, že tieto zmeny by však boli súčasťou zmeny Lisabonskej zmluvy až niekedy v budúcnosti.

Snaha vyhnúť sa referendu

Juncker zdôraznil, že zmena Lisabonskej zmluvy by mala byť len mierna, tak aby ju v niektorých členských štátoch nebolo treba ratifikovať. Podľa záverov summitu, tzv. „no bail-out“ klauzula nebude otváraná.

Stály mechanizmus, na ktorého vytvorení sa lídri dohodli, sa bude opierať o článok 122, ktorý umožňuje, aby sa krajinám pomáhala v prípade vážnych problémov – prírodných katastrof alebo energetickej krízy. V takýchto prípadoch by nedošlo k transferu kompetencií, takže by si to nevyžiadalo zvolávanie referenda.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA