Holandská vláda odmieta ďalšiu „ústavu“

Podľa oficiálneho vyhlásenie holandská vláda rázne namieta voči novej európskej „ústave“ a očakáva úpadok významu pôvodne navrhnutého textu.

ústava
Credit © European Community, 2004

Pozadie

Holandsko bolo po Francúzsku druhou krajinou, ktorá v referende v roku 2005 odmietla navrhnutý text Ústavnej zmluvy. Proces prijímania dokumentu bol tak pozastavený.

Terajšie nemecké predsedníctvo testuje pôdu pre nový návrh ústavy s cieľom prezentovať „cestovnú mapu“ k znovu oživeniu tejto témy počas tohoročného júnového summitu.

Otázky

Z listu holandského ministra zahraničných vecí Maxima Verhagena a ministra pre európske záležitosti Fransa Timmermansa z 19. marca 2007 adresovaného parlamentu sa zdá, že Holandsko zaujalo k otázke ústavy značne euroskeptické stanovisko.

Hovorca vlády Jan Willen Beaujean toto stanovisko potvrdil: „Holandská vláda by rada videla krátky, technický text so zásadne menším dopadom.“

Holandská predstava je približne taká, že do systému riadenia EÚ by sa malo zakomponovať viac prvkov demokratickej kontroly a národné parlamenty by mali dostať väčšie právomoci ovplyvňovať bruselskú klímu. Podľa vyhlásenia by bolo rovnako dobré obmedziť niektoré právomoci Spoločenstva. Politické oblasti ako dôchodky, dane, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, kultúra a zdravotníctvo by mali aj naďalej zostať striktne národnými doménami. Na druhej strane problematika energetickej politiky, klimatických zmien, azylovej politiky a migrácie by sa mala preniesť výlučne na európsku úroveň.

Holandsko tiež nie je spokojné s pomenovaním „ústava“ a snaží sa presadiť len jej minimalistickú novú verziu. Vládne strany to uvádzajú aj vo svojej koaličnej dohode: „Výsledok by mal byť očividne odlišný od predošlého zamietnutého návrhu v zmysle obsahu, rozsahu a názvu.“

Vláda by rovnako chcela zakotviť do novej minimalistickej zmluvy pravidlá budúceho rozširovania Únie – pravidlá na spôsob Kodanských kritérií. Treba podotknúť, že otázka rozširovania bola významným faktorom ovplyvňujúcim hlasovanie v referende o pôvodnom návrhu.

Holandská vláda vo svojom stanovisku ale necháva otvorenú otázku organizovania druhého referenda o pôvodnom návrhu.

Pozície

Iné krajiny, napríklad Veľká Británia, presadzujú zmenu názvu „Ústava“ z čisto psychologického hľadiska – aby kvôli tomuto označeniu nedošlo náhodou k ďalším odmietnutiam textu v referendách.

Skupina 18 členských krajín, tzv. „Priateľov Ústavy,“ ktoré už návrh textu ratifikovali, chcú presadiť zachovanie pôvodného textu v čo najväčšej miere.

Slovensko prijalo pôvodný návrh Ústavy 11. mája 2005 hlasovaním v NR SR. Prezident Ivan Gašparovič však doteraz zmluvu neratifikoval. Súčasná slovenská vláda podporuje snahy nemeckého predsedníctva o oživenie celého procesu. Najpreferovanejším variantom pre Slovensko je celoeurópske prijatie textu v pôvodnom znení.

Ďalšie kroky

  • Na Európskom summite 21.-22. júna 2007, hlavy európskych vlád prijmú rozhodnutie o vedení rozhovorov o novej zmluve.

REKLAMA

REKLAMA