Inštitucionálnu reformu EÚ žiada aj Barroso

Predseda Európskej komisie súhlasí s nemeckou kancelárkou, že kríza si vyžiada zmeny európskych zmlúv.

Únia potrebuje „ ďalšiu politickú a inštitucionálnu integráciu“ a konsolidáciu súčasného stavu do „skutočne politickej únie cez zmeny v zmluvách“, povedal José Manuel Barroso na stretnutí s diplomatmi v seniorských pozíciách (4. septembra).

Priznal, že zmeny zmluvy „si vyžadujú čas“, no zdôraznil, že Únia potrebuje na obnovu dôvery okrem krátkodobých krokov aj horizont posilnenia úniových inštitúcií.

„Krátkodobé hľadisko nestačí pretože trhy veľmi dobre vedia, že dlhodobá stabilita meny závisí aj na politickej konštrukcii a solídnosti inštitúcií, ktoré za ňou stoja. Preto musíme popri okamžitých opatreniach mať aj strednodobý a dlhodobý horizont.“

Očakáva sa, že Barroso predstaví svoju víziu zmeny zmlúv v príhovore o stave Únie, ktorý prednesie 12. septembra v Európskom parlamente v Štrasburgu.

Ďalšie zásadné body by sa mali týkať užšej fiškálnej integrácie, bankovej únie a rozšírenia práv Európskej centrálnej banky či vytvorenie prípadnej novej inštitúcie, ktorá by vykonávala dohľad nad niektorými bankami.

Pokiaľ ide o ECB,  Barroso uznáva, že názory sa rôznia.

„ECB sa veľmi správne bráni tomu, aby vyslala signál, že krajiny môžu pokračovať, ak to poviem úprimne, s nezodpovednými politikami , neudržateľnými úrovňami dlhu a nedostatkom kontroly ako sme to videli nedávno, keď sme zistili, že finančný sektor nie je celkom taký, ako sa tváril“, povedal.

V oboch prípadoch sa zdá, že Barroso súhlasí s nemeckou kancelárkou Aneglovou Merkelovou, ktorá pravdepodobne bude v reakcii  dlhovú krízu tlačiť na novú zmluvu o užšej európskej politickej únii. Podľa medializovaných správ by si Merkelová priala, aby sa decembrový summit dohodol na zvolaní Konventu.

Na októbrovom summite 18. a 19. septembra  sa od štvorice Barroso, Mario Draghi (prezident ECB), Jean-Claude Juncker (predseda Eurosjupiny) a Herman Van Rompuy  (stály predseda Európskej rady) očakávajú konkrétne návrhy ďalšieho postupu krokov. Záverečná správa a plán pre ďalšiu ekonomickú a monetárnu úniu by mal byť prijatý lídrami 13. decembra.

Jej náčrt, ktorý štvorica prezentovala ešte v júni sa sústredil skôr na krátko a strednodobé opatrenia ako je vstupovanie do národných rozpočtov, ex ante schvaľovanie vydávania štátnych dlhopisov nad určitú hranicu dlhu, užšia koordinácia pracovnej mobility a daňová koordinácia.

Nad výraznejším posunom smerom k posineniu európskej úrovne vládnutia váha najmä Francúzsko, čo vyplýva najmä z obavy z nanútenia nemeckého štýlu fiškálnej disciplíny. Paríž je naopak naklonený zdieľaniu dlhového bremena v Európe s cieľom zníženia nákladov na dlh pre veľké ekonomiky s akútnymi problémami ako je ŠpanielskoTaliansko.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA