Interregnum končí. Komisiu čaká veľa práce

Na nastupujúcu Európsku komisiu čaká nahromadená agenda. S ratifikáciou Lisabonskej zmluvy stratili noví komisári mesiace.

„Mali sme najdlhšie interregnum v histórii Únie“, hovorí Sir Julian Priestley, dlhoročný zamestnanec európskych inštitúcií.

Proces inštitucionálnej reformy, ktorý začal v roku 2001 na summite v Laekene, trval osem rokov. Súčasná Komisia v dôsledku naťahovanej ratifikácie Lisabonskej zmluvy nadsluhuje už niekoľko mesiacov.

Sir Julian, ktorý bol 1997 do roku 2007 generálnym tajomníkom Európskeho parlamentu pre EurActiv uviedol, že aj keď to nie je ničia vina, Únia stratila drahocenný čas, ktorý bude treba dohnať.

„Agenda je mimoriadne nabitá –

  • nový ekonomický program pre stratégiu rastu, ktorý nahradí Lisabonskú stratégiu,
  • opatrenia pre povzbudenie aktívnych politík trhu práce a konkurencieschopnosti,
  • návrat finančnej stability v členských štátoch,
  • dokončenie vnútorného trhu,
  • dosiahnutie cieľa lepšej regulácie,
  • vysporiadanie sa s fiaskom z Kodane,
  • nový regulačný rámec pre banky a finančné služby,
  • reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky,
  • štrukturálne politiky a rozpočet a 
  • režírovanie veľmi náročného štádia rozširovania“, tvrdí Priestley.

Európska exekutíva bude okrem toho zodpovedná za uvedenie Lisabonskej zmluvy do praxe a bude musieť opraviť zlý imidž EÚ, ktorý je výsledkom nekonečnej ságy zmeny inštitucionálnej architektúry.

Väčšina komisárov v novej Komisii podľa neho na vypočutiach neprezentovali jasné predstavy o tom, aké iniciatívy budú presadzovať. Hlavným prínosom híringov podľa jeho slov bolo, že „odstránila to nevhodné“, no neboli spoľahlivým usmernením pre tých, čo „prežili“.

„S jednou či dvoma výnimkami sa nezdá, že by druhá Barrosova Komisia mala mnoho hviezd, napríklad v porovnaní s hviezdami nabitou Prodiho Komisiou“, tvrdí vyslúžilý vysokopostavený euroúradník.

Priestley ale pripúšťa, že Barroso odviedol dobrú právu pri rozdelení portfólií. Teraz sú podľa neho lepšie vyvážené. „Zdá sa, že každý má vhodný rezort.“

Najťažšiu pozíciu bude mať podľa Priestleyho Catherine Ashtonová. „Jej post ju buď pochová, alebo vynesie do výšin. Bude musieť vytvoriť novú službu, tak aby mala dostatočnú autoritu a zároveň autonómiu, aby zvládala celú agendu zahraničných vzťahov EÚ. Nedoprajú jej (Ashtonovej) ale veľa času na to, aby sa osvedčila“, varuje.

Ashtonová ešte ani nie je oficiálne v úrade a už si vyslúžila kritiku za reakciu na haitskú krízu a situáciu pred ukrajinskými prezidentskými voľbami.

Podľa analytika bruselského Centre for European Policy Studies (CEPS) Piotra Macieja Kacznyského, híringy ukázali, že ich sytém funguje a Európsky parlament si počínal podľa očkávaní. Podľa Lisabonskej zmuvy bude Európsky parlament prvý, ktorý bude vystupovať na obranu spoločného európskeho záujmu.

Parlament mal otestovať, ako kandidáti premýšľajú z európskeho pohľadu, pričom v minulosti chápali národné vlády komisárov ako svojich predstaviteľov, ktorí určitým spôsobom reflektujú ich záujmy. Parlament urobil všetko pre to, aby toto zmenil aj tým, že označil za neprijateľných kadidátov, ktorí nesplnili základné štandardy. Ukazuje to, že Parlament sa nebojí a bude bdieť and tým, aby komisári rešpektovali európske princípy, tvrdí analytik.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA