Írske referendum vyvolalo vlnu protirečení

Odmietnutie Lisabonskej zmluvy Írskymi voličmi spustilo vlnu protirečiacich si vyhlásení, odlišných návrhov, obvinení a kritiky. Slovinské predsedníctvo chce situáciu riešiť počas bruselského summitu Rady, ktorý začne vo štvrtok.

Odmietnutie Lisabonskej zmluvy írskymi voličmi a  odklad nevyhnutných inštitucionálnych reforiem vyvolali stav neistoty, ktorý jednotliví lídri komentujú rôzne a predstavujú odlišné názory na najbližšie kroky Únie a vývoj jej politík.

Ukážkovým príkladom nejednotnosti je pohľad na budúce rozširovanie:

  • vyjadrenie predsedu EP, Hans-Gert Pőtteringa sú v konflikte s vyjadreniami komisára pre rozširovanie, Olliho Rehna, a Vysokého predstaviteľa pre SZBP, Javiera Solanu;
  • predstavy súčasného Slovinského predsedníctva sú rozdielne od pohľadu Francúzska, ktoré prevezme predsednícky post o dva týždne.

V skratke, európskych lídrov je možné rozdeliť na dva tábory:

  • Rehn, Solana a slovinský minister zahraničia Dmitrij Rupeľ trvajú na ďalšom rozširovaní bez ohľadu na reformu bruselských inštitúcií; svojimi vyjadreniami sa v tomto týždni snažili ubezpečiť kandidátske krajiny o perspektíve ich plného členstva v Spoločenstve;
  • ak nebude Lisabonská zmluva prijatá, podľa Pőtteringa bude Chorvátsko poslednou krajinou, ktorá bude môcť vstúpiť. Nicolas Sarkozy v pondelok v Prahe zašiel ešte ďalej a vyhlásil, že bez Lisabonskej zmluvy nemôže byť reč o žiadnom ďalšom rozširovaní.

Ďalšou spornou témou je zaujatie postoja voči Írsku:

  • Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker pokarhal nemeckého ministra zahraničia, Frank-Walter Steinmeiera, za jeho názor, že Írsko by sa po odmietnutí Lisabonu malo na čas vzdialiť od ďalšieho integračného procesu, resp. malo by odísť z EÚ.
  • Podobný spor sa objavil aj medzi Steinmeierom a Davidom Milibandom, britským ministrom zahraničia. Britská diplomacia je presvedčená, že Lisabonskú zmluvu sprevádzala neistota od jej začiatku. Preto nemožno zvaľovať vinu na Írsko a írskych lídrov. Naopak, čo situácii podľa neho pomôže, je ponechanie manévrovacieho „priestoru“ pre „zelený ostrov.“

Okrem protirečiacich si vyjadrení a rôznych návrhov, čo s budúcnosťou, padli aj prvé obvinenia:

  • Martin Schulz, šéf parlamentnej frakcie PES, kladie výsledok referenda za vinu írskemu komisárovi Charliemu McCreevymu a jeho výrokom o nepochopení Lisabonskej zmluvy. Šéfa vnútorného trhu sa zastal predseda EK, José Manuel Barroso, ktorý označil slová nemeckého socialistu za prehnané (EurActiv 18/06/08).
  • Kritiku sa vyslúžil aj francúzsky minister zahraničia Bernard Kouchner. Írov po zamietavom referende označil za „prvé obete.“ Narážal najmä na skutočnosť, že reformu bruselských inštitúcií odmietla krajina, ktorá získala od EÚ pomoc v tak veľkej miere.

Po Írskom „nie“ sa zraky upierajú na ďalšiu potenciálne problémovú krajinu, ktorou je Česká republika. Ministri zahraničia sa mali na svojom zasadnutí zaoberať aj iniciatívou Španielska na zrušenie sankcií voči Kube. Praha je známa svojím dlhodobo negatívnym postojom voči vládnemu režimu na „ostrove slobody.“ Hoci švédsky minister zahraničia označil kubánsku agendu za „minoritnú,“ neochota zaoberať sa ňou naznačuje, že výsledok írskeho referenda má potenciál oslabiť EÚ ako medzinárodnopolitického hráča.

Diplomatický chaos, ktorý zavládol v EÚ, chce riešiť Slovinské predsedníctvo. Najbližší summit Rady, ktorý sa uskutoční 19.-20. júna v Bruseli, sa zameria predovšetkým na hľadanie spoločných postojov.

REKLAMA

REKLAMA