Izolácia alebo zrada: Blairova dilema

Podľa britského premiéra Tonyho Blaira ponúka súčasná situácia v Európe Británii „historickú príležitosť vyliečiť svoju chorobu ktorá negatívne ovplyvňovala vzťah Británie s projektom európskej integrácie“.

blair, británia
blair, británia

 

Krátka správa

Tony Blair využil svoj prejav pri príležitosti „Spomienkového dňa na holokaust“ (2. február 2006, Oxford) na vykreslenie úprimného portrétu komplikovaného britského vzťahu voči Európe. Jeho záver bol až prekvapivo „eurofilský“: „Nikdy nebola lepšia doba byť optimistický v Európe, či entuziastický vzhľadom na úlohu Británie v nej.“

Premiér popísal pocit frustrácie, ktorý zažíval počas rokovaní o finančnej perspektíve, keď musel opatrne kráčať nad priepasťou britskej ambivalentnosti voči Európe. V snahe vyhovieť všetkým nakoniec nevyhovel nikomu. Svoju dilemu popísal slovami: „Spolupracuj v Európe, zradíš v Británii; buď iracionálny v Európe, budeš chválený doma, no absolútne bez vplyvu v Európe.“

Podľa Blaira sa Európa musí zmeniť, aby dokázala čeliť výzvam ekonomických reforiem, bezpečnosti, a akútnej potrebe zmien v energetickej politike, ktorú vyžaduje meniaca sa svetová klíma. Európa musí čeliť dopadom globalizácie: „Európa, v skratke, musí byť globálna, alebo zlyhá. A stále viac si to uvedomuje.“

Pre zmenu je podľa Blaira potrebná zmena politických postojov. K neúspechu európskej Ústavnej zmluvy podľa neho viedol izolacionizmus, prevládajúci v kolektívnom politickom líderstve Európy. „Ako sa stávali problémy občanov stále akútnejšími, namiesto odvážnej politickej reformy a rozhodujúcej zmeny sme sa zavreli v izbe na vrchu veže a debatovali o veciach, ktorým žiaden obyčajný občan nemohol porozumieť.“

Blair akceptoval potrebu vrátiť sa k otázkam okolo ústavnej zmluvy: „Európska únia 25 (členov) nemôže správne fungovať s dnešnými pravidlami vládnutia.“ Zdôraznil však, že je potrebný politický prístup: „Dnešná generácia chce vedieť, že výzvy, pred ktorými Európa stojí, sú napĺňané spoluprácou ktorá je praktická a efektívna.“

Blairov prejav bol vo všeobecnosti optimistickým volaním po silnom líderstve v Európe, s Britániou, ktorá by bola jednoznačne medzi jeho členmi, a s radikálnou novou agendou. Pozitívne, ako o veľmi progresívnych, sa tiež vyjadril o postojoch svojich politických kolegov – španielskeho premiéra Zapatera, francúzskeho premiéra Dominique de Villepina a ministra vnútra (a nádejného prezidentského kandidáta) Nicolasa Sarkozyho, ako aj novej nemeckej kancelárky Angely Merkel.

REKLAMA

REKLAMA