Je to iba o peniazoch

10-hodinovým maratónom bilaterálnych stretnutí odštartoval mimoriadny rozpočtový summit s otvoreným koncom.

Lídri EÚ sa dnes postupne schádzajú v Bruseli. Od rána sa striedajú na dvojstranných rokovaniach s predsedom Európskej rady Hermanom van Rompuyom, kde majú možno posledný priestor zadefinovať svoje hlavné priority a mantinely pokiaľ ide o výšku a štruktúry výdavkov EÚ na sedem rokov 2014-2020).

Dodnes už vetom rozpočtu v prípade nenaplnenia ich národných záujmov pohrozili Veľká Británia, Rakúsko, Dánsko, Rumunsko, Švédsko a najnovšie aj TalianskoLitva.

Najvýraznejšia deliaca čiara medzi krajinami je medzi čistými prispievateľmi a prijímateľmi. Aj tam však sú rozdiely, kým Nemecko či Francúzsko sú relatívne ochotné akceptovať výšku rozpočtu ako ju uvádza kompromisný návrh Hermana Van Rompuya (škrt cca 75-85 miliárd oproti pôvodnému návrhu Komisie), sú krajiny ktoré chcú ísť ďalej.

Najradikálnejšia je Veľká Británia. Premiérovi Davidovi Cameronovi značne zúžil priestor na výrazné ústupky aj britský parlament, ktorý požaduje zníženie rozpočtu v reálnych číslach. Z britskej strany sa spomína suma, o ktorú by mala byť  európska pokladnica menšia až na úrovni 225 miliárd.

Slovensko zastáva názor, že ak sa má škrtať, malo by to byť rovnomerne naprieč všetkými politikami. Návrh van Rompuya napríklad šrtá v kohézii ale navyšuje na oblasť infraštruktúry, vedy a výskumu. Z týchto finančných nástrojov je spravidla Slovesnko  schopné čerpať menej.

Prioritou je kohézna politika, v ktorej zníženie predstavuje aktuálne 30 mld euro oproti predstave Komisie. Slovensko by ani za takto nastaveného stropu návrhu nemali utrpieť výraznejšiu ujmu oproti súčasnému rozpočtovému obdobiu.

Ešte stále je však napríklad otvorená otázka miery spolufinancovania projektov z národných rozpočtov, ktorá je dnes na úrovni 15 %. Návrh hovorí o 25 %.

Nemalo by sa nás dotknúť ani zníženie podpory pre tzv. prechodné regióny (úroveň HDP medzi 75 – 90 % priemeru EÚ), ktoré na Slovensku nemáme. Všetky regióny s výnimkou bratislavského sú v kategórii pod 75 % priemeru a teda klasifikované ako najmenej rozvinuté regióny.

Ďalším faktorom, ktorý bude ovplyvňovať národné alokácie pre najmenej rozvinuté regióny je capping založený na percente HDP. Krajina tak nebude môcť z kohéznych  nástrojov dostať viac ako 2,4 HDP – čo je súčasný návrh. Poškodilo by to krajiny ako Rumunsko či Maďarsko, Slovensko nie. Ak by sa tento podiel ďalej znižoval,  napríklad až na úroveň 2 % ako požadujú niektorí čistí prispievatelia, mohlo by sa to dotknúť aj Slovenska.

Ak sa má škrtať v Spoločnej poľnohospodárskej politike, Slovensko je toho názoru, že by to nemali byť výrazní zníženie pre II. piliér, ktorým je rozvoj vidieka, kde vieme tieto nástroje relatívne dobre využiť. V prvom pilieri priamych dotácií nám ide o rýchlejšie približovanie úrovne dotácií medzi členskými krajinami. Tu sa predpokladá len malá šanca na zvrátenie trendu pomalého vyrovnávania.

Do tretice sa bude Slovensko snažiť vyrokovať viac prostriedkov potrebných na odstávku jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Návrh sľubuje 105 miliónov eur, náklady sa pritom šplhajú cez 400 miliónov eur. Prostriedky na odstávku budú možno predmetom „obchodu“ za náš ústupok v inej kapitole.

Lídri dostanú na základe bilaterálnych stretnutí z dnešného dňa od van Rompuya na večeri nový návrh rozpočtu, následne začne plenárne sedenie a rokovania za prítomnosti všetkých, ktoré sa môže pretiahnuť až do nedele.

Ak by k dohode nedošlo, je možné pokračovať ešte v decembri, no Nemecko to pravdepodobne nebude chcieť preťahovať blízko k svojim voľbám na budúci rok. Existuje tiež možnosť, že sa rozpočty budú rozhodovať na ročnej báze, čo by znamenalo zdĺhavé rokovania každý rok o tomto čase a koniec väčšiny rabatov okrem britského.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA