Jerzy Buzek na Slovensku oslavoval Nežnú

V roku 1989 sa začala budovať nová európska identita, povedal predseda Európskeho parlamentu na oslavách 20. výročia Nežnej revolúcie na Slovensku.

Spomienkové stretnutie pripravila Národná rada SR. Buzek pricestoval na pozvanie predsedu NR SR Jaroslava Pašku.

„V roku 1989 sme začali nesmierne dôležitý proces budovania novej európskej identity. Je pre každého na východe a na západe a nie je proti nikomu. Dvadsať rokov od oslobodenia od komunizmu a päť rokov od rozšírenia EÚ v roku 2004 môžeme povedať, že už viac neexistuje ‘stará’ a ‘nová’ Európa, ale len jedna Európa“, povedal predseda europarlamentu. 

Pripomenul, že Lisabonská zmluva prináša novú uĺohu aj pre národné parlamenty, ktoré sa budú môcť vyjadrovať k legislatívnym návrhom Európskej komisie. „My sme dnes Únia. A preto nesieme spoločnú zodpovednosť za to, aby fungovala efektívne. Lisabonská zmluva, ktorá vstúpi do platnosti 1. decembra, je dobrým nástrojom, ktorý nám v tom pomôže. Je to zároveň ďalší krok v európskom integračnom procese. Po prvýkrát budú zohrávať národné parlamenty – to znamená aj tento Parlament – aktívnu úlohu na európskej úrovni.“

Buzek tu zopakoval svoj apel na vytvorenie spoločnej európskej politiky a Európskeho energetického spoločenstva. „Vo vzťahu k Lisabonskej zmluve by som rád upozornil na to, čomu ja pripisujem nesmiernu dôležitosť a s čím mali slovenskí občania extrémne nepríjemnú skúsenosť minulú zimu. Samozrejme, hovorím o energetickej bezpečnosti, ktorá je jednou z mojich priorít. Verím, že by sme mali zvážiť vytvorenie Európskeho energetického spoločenstva. Potrebujeme skutočnú solidaritu v otázke výroby, predaja a spotreby energie. Musíme vybudovať energetickú infraštruktúru, ktorá môže čeliť výzvam 21. storočia.

Podľa poľského predsedu je treba predovšetkým musíme rozšíriť sieť plynovodov a takto zabezpečiť, aby sme neboli závislí od jednej krajiny a zvýšiť počet pripojení sietí na transport plynu medzi členskými krajinami, aby sme docielili väčšiu energetickú nezávislosť.

Počas návštevy sa Buzek stretol s prezidentom Ivanom Gašparovičom a vice-premiérom Dušanom Čaplovičom, s ktorým hovoril aj o kontroverznom jazykovom zákone. „Ak by to bolo v budúcnosti potrebné, bolo by dobré, aby orgány boli otvorené vykonať jednu-dve zmeny zákona,“ povedal v tejto súvislosti Buzek. Čaplovič uviedol, že vláda sa tomu nebráni, pretože „zákony sa robia pre ľudí.“  

Prezident Gašparovič s Buzekom preberal otázku energetiky a Lisabonskej zmluvy. „Európska únia začína fungovať na základe výnimiek, čo nie je dobré“, povedal prezident na margo problémov s ratifikáciou zmluvy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA