Juncker vidí málo únie v únii

Prejav šéfa eurokomisie nebol len o utečencoch a vo všeobecnosti bol europoslancami prijatý dobre. Prinášame reakcie niektorých slovenských poslancov.

Predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker predniesol včera ostro sledovanú reč pred Európskym parlamentom, tri dni po smrti svojej matky a napriek hospitalizácii svojho otca.

„Môj otec a moja matka vždy pracovali a tak pracujem aj ja“ povedal po príhovore Juncker novinárom na vysvetlenie.

Jeho prejav bol najmä apelom na solidaritu v kontexte utečeneckej krízy. Predstavil v ňom viaceré nové návrhy, vrátane trvalého prerozdeľovacieho mechanizmu pre utečencov v rámci EÚ. (Viac v samostatnom článku)

Kríza nie je za nami

Prejav obsahoval aj výzvy v súvislosti s ďalšími veľkými otázkami, ktorým EÚ čelí.

„Máme málo Európy v našej Európe, málo únie v našej únii. Musíme to zmeniť,“ konštatoval v súvislosti s viacerými aktuálnymi problémami. 

Otvorene okrem situácie s utečencami hovoril aj o gréckej kríze.

„Od začiatku roka rozhovory s Gréckom testovali našu trpezlivosť. Stratili sme veľa času a dôvery. Spálili sme mosty. Povedali sa slová, ktoré sa nedajú len tak ľahko vziať späť,“

„Videli sme ako sa demokratické krajiny v Európe obracajú jedna proti druhej. Kolektívne sme stáli na pokraji priepasti.“

Juncker tiež hovoril o tom, ako Alexisovi Tsiprasovi odporučil nikdy verejne nepriznať možnosť „Grexit-u“, teda odchodu Grécka z eurozóny. Gréckemu premiérovi vraj povedal, že mu pomôže, ale že nie je kúzelník a nemôže reálne predpokladať, že ku Grexitu nedôjde za žiadnych okolností.

Povedal, že očakáva, že akákoľvek grécka vláda bude rešpektovať dohodnuté podmienky tretieho balíka pomoci.

Kríza však podľa neho neskončila. "Má len prestávku," povedal bez obalu.

Konštatovanie, že potrebujeme „viac únie v našej únii“ podľa šéfa Komisie znamená dve veci.

Po prvé investovanie do zdrojov rastu a zamestnanosti, najmä do jednotného trhu a dobudovanie hospodárskej a menovej únie.

„Európa potrebuje hospodársku vládu", povedal s tým, že je to myšlienka, ktorú obhajuje od roku 1991.

Pokiaľ ide o navrhované reformy, zdôraznil, že Európsky parlament musí zostať aj parlamentom pre eurozónu. Postavil sa za spoločné európsky systém garancie bankových vkladov, čo je zatiaľ chýbajúci tretí pilier bankovej únie.

Naznačil, že počet tzv. špecifických odporúčaní, ktoré Európska komisia každoročne formuluje členským krajinám by sa mal znížiť na tri, ale tie by krajiny mali brať veľmi vážne.

Brexit, Ukrajina a klíma

Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, Juncker si myslí, že je možné dosiahnuť férovú dohodu, ktorá umožní, aby zotrvala v EÚ.

Ukrajine prisľúbil podporu ako aj to, že sa bude osobne snažiť o dosiahnutie bezvízového styku s EÚ do konca roka. Pobaltským krajinám explicitne sľúbil zoči-voči Rusku bezpečnostné záruky.

Pokiaľ ide o svetové klimatické rokovania, postavil sa za vysoko nastavené ciele v EÚ, no medzinárodným partnerom odkázal, že EÚ nepodpíše "hocijakú", teda málo ambicióznu, globálnu klimatickú dohodu.

Pochválil svoje Komisiu, ktorej sa v prvých mesiacoch mandátu podarilo predložiť legislatívne návrhy v rámci 10 hlavných priorít Junckerovej Komisie.

„Svet by bol lepšie miesto, ak by sme my boli lepší. Presne to musíme urobiť. Poznám slabiny Európy, ale viem aj to aký slabý by náš kontinent bol, keby EÚ neexistovala“.

Záborská: Nesúhlasím s trvalým mechanizmom prerozdeľovania

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) sa stotožňuje s Junckerovým apelom na solidaritu a spoločný postup členských štátov pri riešení utečeneckej krízy. Nesúhlasí však s jeho návrhom na prijatie trvalého mechanizmu prerozdeľovania žiadateľov o azyl podľa aktuálnej potreby.

„Nemôžeme predsa z provizórneho riešenia urobiť trvalé. Najprv musí existovať dohoda medzi členskými štátmi. Juncker dnes otvorene povedal, že štáty EÚ musia v najbližšom období vybaviť 160 000 žiadostí o azyl. No videli sme, že požiadavka na prerozdelenie čo i len štvrtiny tohto počtu vyvolala ostrý nesúhlas vo viacerých členských štátoch. Povinné kvóty nie sú dobrou cestou – je to technokratické riešenie založené na jednoduchej matematike. Dnes potrebujeme riešenie, ktoré by malo pevnejší základ.“

Na margo ďalších spomínaných kľúčových európskych politík Záborská hovorí, že najmä prehlbovanie fiškálnej harmonizácie si zaslúži „serióznu diskusiu“, pretože výrazne zasahuje do suverenity každého členského štátu. „Bola by som rada, ak by takáto diskusia čo najskôr začala aj na Slovensku.“

Mikolášik: Prečo EÚ zlyhala pri ochrane vonkajších hraníc?

Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) hovorí, že Juncker prejavom potvrdil, že je „skúsený politik.“ Veľmi dobre podľa neho pomenoval mnohé problémy únie, pričom otvorene priznal, že EÚ nie je v dobrom stave.

„Pripomenutie v súvislosti s utečencami, že na západ utekali aj Maďari v roku 1956, Česi a Slováci v ’68 alebo že 20 miliónov Poliakov žije mimo domácej krajiny, je pravdivé a potrebné. Nemôžeme stratiť pamäť, ak chceme zvládnuť dnešok.“

Podľa Mikolášika však nezaznelo kľúčové vysvetlenie, prečo EÚ totálne zlyhala pri ochrane vonkajších hraníc, prečo nefunguje FRONTEX a „Európou sa valí vlna migrantov, ktorá na vonkajších hraniciach nebola zachytená“.

„Potrebujeme dobrý prejav a jasnú víziu, ale aj zodpovednú nápravu tam, kde únia zlyhala. Očakával by som omnoho lepšie fungovanie inštitúcií zodpovedných za zvládnutie súčasného krízového stavu.“

Štefanec: Posilnime hospodársku silu EÚ

Ivan Štefanec (EĽS, KDH) oceňuje, že Juncker vo svojom prejave neostal pri jednoduchom vymenovaní problémov, ale aj navrhol ich riešenia. Súhlasí, že aktuálna migračná vlna sa dá zvládnuť jedine spoločným postupom všetkých členských štátov. Dlhodobé riešenie však podľa neho tkvie v tom, aby sme vrátili Európe ekonomickú a hospodársku silu, od ktorej sa priamo odvíja aj tá diplomatická, s ktorou môžeme, v spolupráci s ďalšími medzinárodnými organizáciami účinne zasahovať v našom bezprostrednom susedstve.

Oceňuje, že Komisia, napriek silným tlakom, neprestáva v negociáciách o zmluve TTIP so Spojenými štátmi a pripravuje ďalšie bilaterálne obchodné dohody, napríklad s Japonskom. Pozitívne vníma Junckerovu podporu pre Ukrajinu a ubezpečenie Pobaltských štátov, že Európa bude vždy chrániť ich integritu.

„Dôležité boli aj Junckerove slová venované občanom Veľkej Británie. Spoločných styčných bodov a záujmov medzi Londýnom a zvyškom EÚ bude vždy viac ako nezhôd.“

Kukan: Individuálne riešenia nepomáhajú

Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS) hodnotí prejav ako „realistický a nezvyčajne otvorený“. "Najväčším problémom je v súčasnosti migračná a utečenecká kríza, ktorá je celoeurópskym problémom. V tomto ohľade bol jeho odkaz jasný. Ďalej apeloval na morálku členských štátov a vyzval k tomu, aby sa všetky členské štáty snažili o celoeurópske riešenie." Individuálne riešenia niektorých členských štátov k nemu podľa neho neprispievajú.

Maňka: Nedostali sme odpovede

Vladimír Maňka (SaD, Smer-SD) pripomína, že EP v apríli prijal uznesenie, v ktorom žiadal hlavy štátov a Komisiu, aby prijali najprísnejšie trestné sankcie proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu, aby spolupracovali s Europolom, agentúrou Frontex, EASO a Eurojustom v boji proti obchodníkom s ľuďmi a zločineckým sieťam prevádzačov, aby vystopovali ich finančné toky a zisťovali, akým spôsobom fungujú, aby príčiny násilia a nedostatočného rozvoja riešili v krajinách pôvodu, aby rokovania pod vedením OSN boli zamerané na opätovné nastolenie vládnej autority v Líbyi a Sýrii ako kľúčových faktorov spôsobujúcich migráciu.

"Dnes sme na tieto požiadavky od predsedu Európskej Komisie Junckera nedostali odpoveď. Nepokladám preto za férové, ak sa celá diskusia sústreďuje len na kvóty, ktoré budú len rásť, ak šéfovia štátov s Komisiou si nebudú plniť domáce úlohy."

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA