Juncker ohlásil koniec dvoch kategórií európskych občanov

Prejav o stave Únie vyzdvihol spravodlivosť medzi európskymi štátmi aj v medzinárodnom obchode.

„Pokrok robíme každý deň,“ povedal šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v úvode svojho prejavu o stave Únie v stredu 13. septembra.

Na pôjde Európskeho parlamentu v Štrasburgu sa poslancom poďakoval, že na tomto plenárnom zasadnutí hľadajú s Komisiou kompromis k novým nástrojom na ochranu obchodu, ktoré majú Európsku úniu chrániť pred neférovými obchodnými praktikami.

Spravodlivý obchod bol jedným z leitmotívov tohtoročného prejavu o stave Únie. Juncker sa ho držal až do konca, keď Úniu vyzval, aby „vytiahla kotvy, odplavila sa z bezpečného prístavu a chytila obchodné vetry do plachiet“.

Európskej ekonomike sa darí

Juncker na začiatku prejavu pripomenul, že európska ekonomika opäť rastie. Nezamestnanosť klesla na deväťročné minimum a od roku 2014 vzniklo osem miliónov pracovných miest.

„Nemôžeme si pripísať zásluhy za ekonomický rast,“ povedal s tým, že keby to bolo bývalo naopak, jeho Komisia by bola bývala označovaná za vinnú. Komisia si však podľa neho môže pripísať zásluhy na investíciách.

Uviedol, že Európsky fond pre strategické investície stimuloval 225 miliárd eur investícií, ktoré viedli k vytvoreniu 300 tisíc pracovných miest. Preto, aby sa Európe ďalej darilo, musí podľa Junckera urobiť dve veci. „Po prvé, musíme držať kurz, ktorý sme nastavili vlani,“ povedal s tým, že európske inštitúcie musia ísť podľa cestovnej mapy „pozitívnej agendy“ z bratislavského summitu.

Komisia je otvorená kompromisu

„Po druhé, musíme načrtnúť smer do budúcnosti. Teraz je čas vystavať jednotnejšiu, silnejšiu a demokratickejšiu Európu pre rok 2025,“ doplnil šéf európskej exekutívy.

Juncker sa zasadil za budovanie energetickej, obrannej, kapitálovej, bankovej a digitálnej Únie. Zároveň priznal, že aj jeho inštitúcia bude musieť robiť kompromisy.

„Návrhy Komisie na reformu nášho spoločného azylového systému a posilnenie pravidiel pre vysielanie pracovníkov spôsobili kontroverzie,“ povedal o dvoch najspornejších bodoch medzi východnou a západnou skupinou členských štátov.

„Komisia bude otvorená kompromisu, ak bude výsledok dobrý pre celú našu Úniu a spravodlivý pre všetky členské štáty,“ povedal Juncker aj s odkazom na legislatívu, ktorá zavádza trvalé kvóty.

Obchod spravodlivejší pre EÚ

Do mája 2018 chce Komisia podľa Junckera predložiť zostávajúcich 20 percent plánovej legislatívy. Ilustroval ju na piatich prioritách na najbližší rok.

Prvou prioritou je pokrok v obchodných vzťahoch. „Európa je otvorená, ale vyžaduje si vzájomnosť,“ zdôraznil šéf Komisie. Pripomenul, že Komisia uzatvorila dohodu s Kanadou, ďalšie vyjednáva s Japonskou, Mexikom, južnou Amerikou a rokovania chce začať aj s Austráliou a Novým Zélandom.

Všetky dohody sľúbil vyrokovať do konca mandátu jeho Komisie v roku 2019. Avizoval väčšiu transparentnosť a na rovnaký prístup vyzval aj Radu EÚ, kde sú zastúpené členské štáty, za čo zožal potlesk pléna.

Varoval však, že „nie sme naivní fanúšikovia voľného obchodu. Európa si musí brániť svoje strategické záujmy“. Komisia preto navrhne „nový rámec EÚ pre kontrolu investícií“, čo je odpoveď na nedávnu požiadavku Berlína, Paríža a Ríma pre ochranu strategických podnikov pred čínskymi investíciami.

Klíma, priemysel a digitálny trh

Druhou prioritou a treťou prioritou sú boj proti klimatickým zmenám a modernejší priemysel. Komisia preto predloží návrhy na zníženie emisií automobilov, ako aj novú priemyselnú stratégiu.

Štvrtou prioritou pre rok, ktorý nás čaká, je lepšia ochrana Európanov v digitálnom veku,“ pokračoval Juncker. Rozvoj digitálnej ekonomiky bude v zahŕňať aj ochranu údajov, boj proti radikalizácii na internete, či priamym kybernetickým útokom.

„Kybernetické útoky môžu byť pre stabilitu demokracií a hospodárstiev nebezpečnejšie ako zbrane a tanky,“ doplnil. Európska exekutíva navrhne vytvorenie Európskej agentúry pre kybernetickú bezpečnosť.

Migrácia má zostať na radare

Piatou prioritou podľa šéfa Komisie je, aby „migrácia zostala na našom radare.“

„Európa už nie je pevnosťou,“ povedal v súvislosti s tým, že Únia v minulom roku prijala trikrát viac žiadateľov o azyl, ako Spojené štáty, Kanada a Austrália spolu.

Pripomenul, že „Európa má kolektívnu zodpovednosť“ a krajiny s vonkajšou európskou hranicou „nemôžu byť jediné zodpovedné za situáciu“. Predseda Komisie osobitne poďakoval za úsilie Taliansku.

Samostatne sa otázke solidarity venoval aj v súvislosti s úlohu nového programu, Európskeho zboru solidarity a so zintenzívnením spolupráce s krajinami Afriky.

Rovnosť európskych občanov

Predseda Európskej komisie sa vrátil k piatim scenárom, ktoré navrhla pre budúcnosť Európy. Sám však uprednostňuje „šiesty scenár“ a predstavil svoju víziu Európy.

„Európa je viac ako len jednotný trh, viac ako euro. Vždy bola o hodnotách,“ tvrdí Juncker. „Európa je predovšetkým Úniou slobody,“ doplnil.

Európa sa ďalej podľa neho musí vyznačovať „rovnosťou príležitostí“. „Od východu na západ musí Európa dýchať oboma pľúcami, inak sa zadusí,“ zdôraznil Juncker.

„V Európe rovných nemôžu byť druhotriedni občania,“ povedal. To sa podľa neho musí prejaviť v oblasti očkovania detí v Rumunsku a Taliansku aj v potravinárstve na Slovensku, v Maďarsku či Česku. Na rovnosť pracovných podmienok naprieč Európou má dohliadať nová inštitúcia pre dohľad nad pracovným trhom.

Juncker tiež podčiarkol potrebu rešpektovať rozsudky Súdneho dvora EÚ. „Nerešpektovať ich znamená okrádať občanov EÚ o ich práva,“ odkázal Maďarsku, ktoré avizovalo, že bude ignorovať negatívne rozhodnutie Luxemburgu o jeho sťažnosti. Tú podalo spolu so Slovenskom proti rozhodnutiu o kvótach.

Inkluzívne doma aj vo svete

Zjednotená, demokratickejšia a silnejšia Únia podľa predsedu Komisie nepotrebuje nové zmluvy či inštitúcie. „O inštitucionálne zmeny mám záujem len ak budú viesť k efektívnejšej Únii,“ povedal.

Z jeho pohľadu ide o zmenu myslenia na starom kontinente. Pre zjednotenú Úniu totiž musí byť Európa inkluzívnejšia. To platí o otvorení sa v Schengene pre Bulharsko, RumunskoChorvátsko, ako aj rozšíreniu bankovej únie do všetkých členských krajín.

Téme rozširovania sa Juncker venoval nielen v nadväznosti na myšlienku o inkluzívnejšej Európe, ale aj v súvislosti s  možnosťou prehodnotiť kandidatúru Turecka v Únii.

„Kandidátska krajina musí dať zásadám právneho štátu, spravodlivosti a základným právam najväčšiu prioritu. To v dohľadnej dobe vylučuje členstvo v EÚ pre Turecko,“ kritizoval nastavenie v kandidátskej krajine.

Juncker opätovne vyzval Ankaru, aby prepustila zadržiavaných novinárov a potvrdil, že Európa nikdy nezanevrie na Turkov, ktorí „sú pripravení spolupracovať s nami na báze našich hodnôt“.

Predseda Komisie chce Úniu vidieť ako silného globálneho hráča a v ostatných mesiacoch sa tento cieľ začať podľa neho efektívnejšie napĺňať. Vyzdvihol posun v oblasti spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky v Únii, najmä v súvislosti s Európskym obranným fondom a Štruktúrami stálej spolupráce.

„Do roku 2025 potrebujeme plne rozvinutú Európsku bezpečnostnú úniu. Potrebujeme ju. A NATO ju chce,“ doplnil.

Silnejšia hospodárska a menová únia

Predseda Európskej komisie podporil francúzsko-nemecký návrh, podľa ktorého by sa Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM, tzv. trvalý euroval) postupne premenil na Európsky menový fond. Súbor návrhov reformy Európskej menovej únie Komisia predstaví 6. decembra.

https://twitter.com/EU_Finance/status/907888163460468736

Únia podľa Junckera potrebuje Európskeho ministra hospodárstva a financií zodpovedného Európskemu parlamentu. Portfólio by mal prebrať eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti, ktorý bude zároveň podpredsedom Komisie. „Nový minister“ by tiež predsedal Euroskupine.

Poslancov EP ubezpečil, že nebude podporovať vytvorenie samostatného parlamentu pre eurozónu. „Parlamentom eurozóny ostane Európsky parlament.“

V prejave odmietol aj vznik osobitného rozpočtu pre krajiny platiace spoločnou menou. Práve v týchto dvoch bodoch sa rozchádza s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Viac demokracie aj pre tých, ktorí odchádzajú

V záujme skvalitnenia demokratických procesov EÚ, navrhuje predseda Komisie zmenu pravidiel volieb do Európskeho parlamentu. Pozdáva sa mu myšlienka paneurópskych kandidátok, ktoré by „Európsky parlament spravili ešte demokratickejším a európskejším“.

Zmeniť by sa mali aj pravidlá financovania európskych politických strán. Podľa Junckera potrebujú viac prostriedkov na svoju organizáciu. Treba však dať pozor, aby z nich neťažili extrémistické strany.

Zaujímavosťou prejavu bol aj návrh v budúcnosti zlúčiť post predsedu Európskej komisie s postom predsedu Európskej rady. Od tohto kroku si Juncker sľubuje efektívnejšie riadenie Únie a jednu tvár v zastupovaní.

„Jeden predseda by lepšie vyjadroval skutočnú podstatu Európskej únie ako únie štátov i únie občanov.“

 

Tému odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ si Juncker nechal na záver svojho prejavu. „My všetci ho ľutujeme a budete ho ľutovať aj vy,“ obrátil sa na britských europoslancov za potlesku v miestnosti. Únia ale „rešpektuje vôľu Britov“.

Deň po tom, ako Veľká Británia 30. marca 2019 opustí Úniu, chce predseda Komisie zorganizovať „špeciálny summit“ v Rumunsku, keďže krajina bude v začiatkom roka 2019 predsedať Rade EÚ.

V úplnom závere vyzval na pokračovanie v dobre nastavených trendoch a cieľoch. „Európa nevznikla pre to, aby nehybne stála. Preto to nikdy nesmie urobiť,” uzavrel.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA