Juncker volá po európskej armáde

Podľa predsedu Komisie EÚ spoločnú armádu potrebuje, aby bola braná vážne.

EÚ potrebuje svoju armádu, aby si upevnila svoje postavenie vo svete, čelila Rusku a ďalším hrozbám. Predseda Európskej komisie to uviedol v interview pre nemecký týždenník Welt am Sonntag. 

Severoatlantická aliancia (NATO) ako garant bezpečnosti EÚ nestačí, pretože nie všetky členské krajiny sú zároveň súčasťou aliancie. Spoločná armáda by podľa Junckera vyslala do sveta silný signál.

„Spoločná armáda EÚ by svetu ukázala, že už nikdy nebude medzi jej členskými štátmi vojna,“ povedal Juncker pre Welt am Sonntag. „Takáto armáda by tiež pomohla formovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku a umožnila Európe prebrať zodpovednosti vo svete.“

Spoločná armáda by mala plniť odstrašujúcu funkciu a bola by užitočná pri ukrajinskej kríze.

„So svojou vlastnou armádou by Európa mohla dôveryhodnejšie reagovať na hrozby pre mier v členskom alebo susednom štáte,“ dodáva šéf európskej exekutívy.

Zmyslom vytvorenia európskej armády by nebolo ju okamžite použiť, vysvetľuje, by vysielala by však jasný signál Rusku, "že to s ochranou európskych hodnôt myslíme vážne."

Európska dvadsaťosmička už prevádzkuje tzv. Bojové skupiny, ktoré sú obsadzované vojakmi z členských štátov na báze rotácie a sú určené ako jednotky rýchleho nasadenia. Doteraz neboli nikdy nasadené.

Európski lídri deklarovali, že chcú posilniť spoločnú bezpečsnotnú politiku EÚ zlepšením schopnosti únie pružne reagovať na krízy.

Hlavné vojenské mocnosti v EÚ – Británia a Francúzsko – nepodporujú väčšiu úlohu EÚ na vojenskom poli, pretože sa obávajú, že to oslabí NATO.

Nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyen naopak privítala Junckerove vyjadrenia. „Naša budúcnosť ako Európanov v určitom bode bude zahŕňať európsku armádu,“ povedala pre nemecký rozhlas.

Slovensko tiež považuje dlhodobo za garanta svojej bezpečnosti predovšetkým NATO, hoci záväzok výdavkov vo výške 2 % HDP na obranu si neplní. Na summite EÚ venovanom téme bezpečnosti v decembri 2013 slovenský premiér Robert Fico aj v tomto kontexte ocenil ekonomické aspekty spájania európskej bezpečnosti.

Podporil myšlienku zdieľania nákladov na zbrojenie, kde vidí príležitosť i pre náš priemysel: „Ak máme niektoré elementy zbrojného priemyslu, je našou povinnosťou nepozerať sa na rôzne moralistické reči, ale ponúkať ich tak, ako to robia aj iné štáty.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA