Katalánske referendum: päť zásadných otázok

Leto v Katalánsku je horúce: aj kvôli politike. Autonómna vláda pripravuje na 1. októbra referendum o nezávislosti, Madrid sa mu snaží zabrániť.

Podobný prípad nastal v roku 2014. Španielsky ústavný súd vtedy referendum zakázal, no regionálna vláda ho uskutočnila aj tak – formálne ako nezávislú konzultáciu. Účasť nedosiahla ani 40 percent, no veľká väčšina (80%) bola za nezávislosť.

Tentokrát sa španielska vláda snaží zabrániť tomu, aby sa hlasovanie vôbec uskutočnilo. Dnes tak nie je jasné, či referendum prebehne, aký by mohol byť výsledok, a jeho prípadné následky pre Katalánsko a Španielsko.

Ponúkame prehľad piatich zásadných otázok:

Chce katalánska vláda referendum uskutočniť?

Definitívne rozhodnutie zopakovať referendum oznámila vláda v Barcelone začiatkom tohto roku. Do autonómneho parlamentu predložila dva zákony – o referende a o organizácii prechodu k samostatnosti.

Vďaka tesnej väčšine v katalánskom parlamente si nechala schváliť zmenu hlasovacích pravidiel – o oboch zákonoch sa tak bude môcť hlasovať na jednom zasadnutí, bez možnosti pozmeňujúcich návrhov. Na ich schválenie bude stačiť jednoduchá väčšina (na zmeny v Autonómnom štatúte je potrebná trojpätinová väčšina).

Katalánsky parlament si posunul rokovací kalendár, o zákonoch sa tak nebude hlasovať 1. septembra, ale už 16. augusta.

Katalánska vláda začala aj technické prípravy na referendum. V rozpočte na tento rok vyčlenila na jeho organizáciu peniaze (čo Ústavný súd označil za neústavné), a snaží sa zabezpečiť hlasovacie hárky, urny a ďalšiu infraštruktúru.

Dôležité je aj personálne zabezpečenie. V júli vymenila vláda osem vysokých funkcionárov, vrátane piatich členov kabinetu a šéfa autonómne polície, a jedného prepustila. Dôvodom mala byť ich nejednoznačná podpora referendu.

Blízky spolupracovníci katalánskeho predsedu vlády Carlesa Puigdemonta hovoria, že referendum je pre neho absolútnou prioritou. Zdá sa, že Barcelona sa plánu nevzdá.

Katalánsko chce nasledovať Škótsko, pripravuje druhé referendum

Ako mu môže španielska vláda zabrániť?

Vláda v Madride chce konaniu referenda zabrániť kombináciou súdnych a administratívnych krokov. Rozhodnutie Ústavného súdu zablokovalo de jure už hlasovanie v 2014. Ten istý súd označil za neústavné, keď katalánska vláda vyčlenila na organizáciu referenda peniaze v rozpočte.

Na ústavnom súde pravdepodobne skončia aj spomínané zákony, ktoré bude prijímať katalánsky parlament v auguste.

Madrid vyžíva aj kontrolu na Fondom likvidity, vytvorenom v roku 2012 na pomoc autonómnym vládam pri správe ich dlhov. Od barcelonskej autonómnej vlády vyžaduje týždenné správy o výdavkoch ktorými kontroluje, aby na organizáciu referenda neboli použité žiadne peniaze.

Španielska polícia sa zameriava na osoby spojené s organizáciou referenda. Niekoľko katalánskych politikov môže byť obvinených z poburovania proti štátu.

Trestné stíhanie nasledovalo aj po hlasovaní v roku 2014. Čelí mu vtedajší katalánsky premiér Artur Mas a niekoľko jeho ministrov.

Súčasný predseda autonómnej vlády Carles Puigdemont sa chce proti podobnému osudu poistiť: zákony o referende majú podpísať všetci regionálni poslanci, ktorí za nich zahlasujú, a verejnú podporu sľubujú aj stovky pro-secesionistických starostov. Také rozsiahle stíhanie by mohlo byť pre Madrid politicky nákladné.

Poslednou možnosťou španielskej vlády je pokúsiť sa zabrániť hlasovaniu silou. Pred referendom môže prebrať kontrolu nad verejnou správou v oblasti, a zakázať jeho konanie vo verejných budovách. Ak by ho chcela katalánska administratíva uskutočniť v náhradných priestoroch, na presadenie zákazu môže Madrid nasadiť políciu.

Katalánsko plánuje referendum o nezávislosti, Madrid hrozí silou

Ako dopadne hlasovanie?

Ak sa aj referendum uskutoční, výsledok nie je istý. Prvou neznámou je účasť. V roku 2014 prišlo k urnám menej ako 40 percent voličov – aj kvôli zákazu súdu a obštrukciám centrálnej vlády.

Nízka účasť by pravdepodobne znamenala, že výsledok bude naklonený výrazne v prospech nezávislosti – podobne ako v roku 2014, keď sa za ňu vyslovilo 80 percent zúčastnených.

Verejná mienka je však v tejto otázke nerozhodná. Podľa prieskumov sa oba tábory dlhodobo pohybujú okolo 45 percent. V posledných mesiacoch však bo zaznamenaný pokles podpory nezávislosti.

Podľa júnových výsledkov prieskumu Centra pre štúdium názorov, organizácie pre výskum verejnej mienky podliehajúca katalánskej vláde, nezávislosť podporuje 41,3 percenta Kataláncov – čo je pokles z marcových 44,3 percenta.

Proti odtrhnutiu od Španielska sa vyslovilo 49,5 percenta – nárast z 48,5 percenta v marci.

Ako sú rozložené politické sily?

Katalánsku vládu tvorí koalícia stredo-pravých a stredo-ľavých strán, pod vedením stredo-pravej Katalánskej európskej demokratickej strany. V parlamente sa opiera o podporu silno ľavicovej CUP.

Z opozičných strán podporuje konanie referenda ľavicová koalícia Catalunya en Comú, vytvorená pred voľbami v 2015 stranou Podemos, zelenými a alternatívnou ľavicou. Zároveň sú ale proti nezávislosti a tvrdia, že problémy Katalánska nemajú národnostný, ale sociálny základ.

Proti referendu sú katalánske verzie celonárodných strán: ľudovcov, socialistov a centristickej strany Ciudados.

Na celonárodnej úrovni je situácia obdobná. Z veľkých strán podporuje referendum len ľavicový Podemos, hoci je proti nezávislosti. Proti nemu vystupujú ľudovci, konzervatívci i Ciudados.

Aké sú šance na katalánsku samostatnosť?

Najpravdepodobnejšie je, že ak sa aj referendum uskutoční, bude to v podobnej podobe, ako v roku 2014. Madrid jeho výsledok neuzná, a možno sa bude môcť oprieť o ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom dominujú konzervatívni sudcovia.

Kvôli rozhodnutiu o neústavnosti referenda, a/alebo nízkej účasť, bude jeho vplyv na politickú realitu Španielska a Katalánska formálne obmedzený. Strany žiadajúce nezávislosť ho však môžu napriek tomu vydávať za potvrdenie podpory pre ich program – špeciálne ak im nízka účasť zabezpečí výraznú väčšinu – a stupňovať politický tlak na Madrid.

To môže nastať aj v prípade, ak sa centrálna vláda rozhodne zastaviť hlasovanie, v akejkoľvek podobe, silou. Napríklad nasadením polície. Obraz ozbrojených policajtov poslaných z Madridu môže volanie po nezávislosti len posilniť.

Na druhej strane, vyhlásenie nezávislosti by bolo pre Katalánsko krokom do neznáma. Autonómna vláda vyhlasuje, že chce zostať členom EÚ. Jeho čelní predstavitelia sú otvorene proeurópski. „Ak by mala za 30 či 50 rokov existovať ako jediný štát EÚ, Katalánsko s tým nebude mať žiaden problém. Štát je ľudskou konvenciou, vyrastá zo zmluvy, a táto zmluva môže byť obnovená, alebo nie“, povedal pred časom Puigdemont.

Katalánsky minister: Chceme, aby EÚ zobrala referendum ako fakt

Od najvyšších predstaviteľov Únie však zatiaľ veľa povzbudenia nezískala. Katalánsko by sa muselo uchádzať o členstvo ako nový štát, a muselo by získať súhlas všetkých členov EÚ. Minimálne od Španielska by ho dostávalo ťažko.

Riešením „katalánskeho problému“ by mohla byť ďalšia federalizácia Španielska. Súčasná stredo-pravá vláda ju odmieta. No rokovania o kompetenciách autonómnych častí, ako Katalánsko, podporuje opozičný Podemos, v poslednom čase sa o tejto možnosti začínajú pozitívne vyjadrovať aj predstavitelia socialistov.

REKLAMA

REKLAMA