Katalánsko chce v diskusii s Madridom medzinárodného sprostredkovateľa

Podľa Kataláncov je referendum platné a právne záväzné. Španielska vláda ho považuje za nelegitímne a uvažuje nad vyhlásením nových volieb v autonómnej oblasti.

Španielsko sa spamätáva z násiliných stretov medzi priaznivcami katalánskej samostatnosti a štátnou políciou. Centrálna vláda a predstavitelia autonómnych orgánov sa navzájom obviňujú z vyvolania nepokojov a eskalácie násilia.

Ústavná kríza silno zarezonovala aj v ostatných európskych krajinách. Reakcie zahraničných politikov sa rôznia.

„Deň nádeje aj utrpenia”

V pondelok ráno priniesli katalánske úrady konečné čísla o výsledkoch referenda. Podľa hovorcu katalánskej exekutívy Jordiho Turulla voliči odovzdali 2 262 424 volebných lístkov, pričom 90 % z nich hlasovalo za katalánsku samostatnosť a 7,6 % voličov sa vyslovilo proti.

Katalánci však zdôrazňujú, že počas zásahu štátnej polície zmizlo ďalších 700 tisíc hlasovacích lístkov. Niektoré školy a volebné okrsky boli obsadené, zhabané boli aj urny s hlasovacími hárkami. „Bolo obsadených 440 škôl a množstvo hlasov bolo priamo ukradnutých,” vyhlásil Turull a dodal, že podľa odhadov odborníkov by za normálnych okolností bola účasť  na úrovni 55 % voličov. Percento zúčastnených však podľa nového katalánskeho zákona o referende nemá na jeho platnosť nijaký vplyv.

“Je to deň nádeje aj utrpenia. Ale Katalánsko si vybojovalo právo na vlastný nezávislý štát vo forme republiky,” vylásil v pondelok predseda autonómnej vlády Carlos Puigdemont.

Katalánci si odhlasovali referendum o osamostatnení. Španielska vláda protestuje

Centrálna vláda má na výsledky referenda diametrálne odlišný názor. Podľa Madridu nespĺňalo žiadne štandardy potrebné pre legálny priebeh hlasovania. Voliči si mohli hlasovacie lístky vytlačiť doma a hlasovať na ktoromkoľvek hlasovacom mieste bez ohľadu na trvalé bydlisko. Stačilo, ak sa preukázali občianskym preukazom alebo pasom. V niektorých prípadoch sa navyše hlasovacie lístky do urien  hádzali bez obálok.

Väčšina Kataláncov podľa predsedu španielskej vlády Mariana Rajoya hlasovanie ignorovala a poďakoval im za „občianskú uvedomelosť.”

„Žiadne referendum sa v Katalánsku nekonalo,“ vyhlásil Rajoy z Madridu.

Denník El Mundo upozornil, že početne nesedia ani samotné údaje, ktoré v noci prezentovala regionálna vláda. Súčet platných a neplatných lístkov prevyšuje počet všetkých odovzdaných hárkov ohlásených katalánskou exekutívou.

Boje medzi policajtmi

Podľa posledných údajov katalánskej administratívy bolo počas nepokojov zranených 844 osôb. Z nich bolo 128 hospitalizovaných, pričom 2 osoby sa nachádzajú vo vážnom stave. Medzi zranenými bolo aj 33 policajtov.

Katalánske úrady obviňujú národné policajné zložky z neadekvátnej reakcie voči voličom. „Štát použil policajnú brutalitu absolútne neoprávnene. Túto hanbu španielská vláda zo seba už nikdy nezmyje,“ vyhlásil po referende Puigdemont.

Minister vnútra Juan Ignácio Zoido sa však policajtov zastal. Pripomenul, že len chránili rozhodnutie ústavného súdu, ktorý referendum označil za nezákonné.

„Pre všetkých by bolo jednoduchšie zakrývať si oči pred porušovaním zákona. Naši policajti to nespravili, pretože sú verní demokratickým hodnotám,“ dodal šéf rezortu vnútra.

Podľa španielskej vlády bolo 10 tisíc štátnych policajtov z celej krajiny nasadených až po tom, čo miestna polícia (Mossos d Esquadra) odmietla rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu a zabrániť hlasovaniu.

Na mohých videozáberoch z víkendu vidieť ako miestne policajné jednotky vlastnými telami chránia priaznivcov katalánskej samostatnosti. V niektorých prípadoch došlo aj ku konfrontácii medzi policajtmi v rôznych uniformách.

Najťažšie zranenia boli podľa svedkov spôsobili gumové náboje, ktorých používanie je inak v Katalánsku zakázané. Zoido priznal, že gumové projektily boli v jednom prípade skutočne použité. Myslí si ale, že bolo nevyhnutné, pretože sa policajná jendotka ocitla v obkľúčení.

Rajoy: Spravili sme, čo sme spraviť museli

Premiér Mariano Rajoy na pondelkovej tlačovej konferencii za hlavného vinníka nepokojov označil tých, ktorí referendum vyvolali, napriek tomu, že nemá oporu v zákone.

Avizoval, že počas týždňa vystúpi v parlamente, aby poslancov inforomoval o nedeľných udalostiach.  Za účasti všetkých politických strán chce narysovať nový plán pre “znovuobnovenie normálneho chodu katalánskych inštitúcií“. Za postupom vlády pri katalánskom referende si stojí.

„Spravili sme to, čo sme spraviť museli. Ja som predseda španielskej vlády, preto preberám plnú zodpovednosť za jej rozhodnutie,“ vyhlásil predseda Ľudovej strany (PP) a dodal, že všetko, čo sa v nedeľu odohralo bolo v súlade so zákonom.

„Dokázali sme, že sme demokratický štát a vieme sa účinne brániť proti tak závažnému útoku, akým bolo toto referendum,“ povedal novinárom Rajoy.

Premiér tiež poďakoval zástupcom soscialistickej strany (PSOE) a Ciudadanos (Občania) za podporu pri obrane právneho štátu.

Alberto Rivera, líder Ciudadanos vyhlásil, že neúspešné referendum je predovšetkým osobným zlyhaním hlavy secesionistických snáh Carlosa Puigdemonta.

„Ako Katalánca ma trápi, keď vidím, ako školy a verejné peniaze slúžia na nelegálne účely,“ napísal na Twitteri Rivera.

https://twitter.com/CiudadanosCs/status/914818056744001536

Za prílíšný „triunfalizmus“ však kritizoval aj  španielskeho premiéra. Varoval ho, aby „neupadol do pasivity“ a bránil jednostrannému vyhláseniu nezávislosti zo strany katalánskej vlády v nasledujúcich dňoch.

Predseda PSOE Pedro Sánchez vyjadril „hlboký nesúhlas“ s konaním polície. Jeho strana bude požadovať, aby boli „vyvedené dôsledky voči tým, ktorí sú zodpovední za neprimeranú policajnú akciu,“ čím mal na mysli hlavne ministra vnútra Zoida.

Uistil však, že napriek viacerým nezhodám so súčasnou vládou, podporuje jej snahu o zachovanie celistvosti Španielska. Jediným riešením situácie je podľa Sáncheza otvorenie dialógu medzi Madridom a Barcelónou.

„Budeme podporovať politické riešenie, ktoré je dnes potrebné ako nikdy predtým. Teraz musíme všetci ťahať za jeden povraz,“ dodal predseda druhej najsilnešej strany v Španielsku.

Líder krajne ľavicovej strany Podemos (Môžeme) – tretej najsilnejšej strany v španielskom parlamente – Pablo Iglesias v reakcii na Sánchezové slová povedal, že Ľudová strana nie je „vhodným partnerom“ na vedenie politického dialógu v Katalánsku, pretože je to strana „násilných, skorumpovaných a autoritatívnych ľudí, ktorí rozdeľujú Španielsko.“

Čo bude nasledovať?

„Referendum je platné a záväzné, preto podnikneme náležité politické kroky,“ uviedol v pondelok predseda katalánskej autonómnej vlády Carlos Puigdemont. Otázne zostáva, či sa autonómna vláda v nalsedujúcich dňoch odhodlá k jednostrannému vyhláseniu samostatnosti.

Podľa katalánskeho zákona o referende by sa 48 hodín od zverejnenia výsledkov mal zísť autonómny parlament a formálne vyhlásiť nezávislosť Katalánska. „Ak tak parlament rozhodne, Katalánsko bude mať plné právo na vyhlásenie samostatnej republiky,“ vyhlásil v pondelok ráno podpredseda regionálnej vlády Oriol Junqueras.

Na neskoršej tlačovej konferencii bol však Puigdemont zdržanlivejší. Nešpecifikoval, kedy vláda predstaví definitívne výsledky referenda, čo by spustilo spomínanú dvojdňovú lehotu. Prišiel s návrhom zapojenia medzinárodného dohľadu nad rokovaniami so španielskou vládou.

Predseda Ciudadanos Alberto Rivera si však myslí, že vyhlásenie nezávislosti je otázkou niekoľkých dní. Preto žiada od španielskej vlády, aby využila článok 155 ústavy, podľa ktorého môže vláda prijať potrebné opatrenia, aby prinútila autonómne orgány k riadnemu plneniu práva. Centrálna vláda by napríklad mohla rozpustiť regionálny parlament a vyhlásiť nové voľby.

Minister spravodlivosti Rafael Catalá v rozhovore pre španielsku talevíziu TVE uistil, že vláda spraví „všetko čo dovoľuje zákon, aby Puigdemont nemohol nezávislosť vyhlásiť.“ Pripustil aj možnosť využitia čl. 155 španielskej ústavy.

Takýto scenár by pravdepodobne nepodporila socialistická a robotnícka strana. Jej predstavitelia od Rajoya chcú aby jednal „inteligentnejšie“a obrátil sa na ústavný súd.

Navrhujú ústavnú reformu, ktorú by museli v referende odsúhlasiť všetci Španieli. Po tom by nasledovala reforma katalánskeho štatútu, o ktorej by rozhodovali len obyvatelia severovýchodného regiónu.

S vlastnou predstavou riešenia katalánskej otázky minulý mesiac prišli aj členovia strany Podemos. Chcú vytvoriť špeciálne zhromaždenie zložené z politických strán – okrem PP a Ciudadanos -, ktoré by hľadalo cestu k legálnemu spôsobu ako uskutočniť referendum o sebaurčení Katalánska. Návrh nemá ale podporu žiadnej z veľkých španielských strán.

Zahraničné odozvy

V pondelok sa k udalostiam súvisiacim s katalánskym hlasovaním o sebaurčení vyjadrili aj čelní predstavitelia európskych inštitúcii a vlád.

Európska komisia prostredníctvom hovorcu Margaritisa Schinasa vyjadrila plnú dôveru vláde Mariana Rajoya. Referendum označila za nezákonné. Komisia zopakovala, že odtrhnutie by zároveň vynieslo Katalánsko mimo Európsku úniu.

Predseda Európskej rady Donald Tusk na Twitteri vyjadril pochopenie pre argumenty španielskeho premiéra a požiadal ho, aby hľadal spôsob ako upokojiť napätú situáciu v regióne.

O situácii v Španielsku sa bude v stredu hovoriť aj na pôde Európskeho parlamentu, o čom rozhodli poslanci na pondelnajšom zasadnutí.  Podľa predsedu EP Antonia Tajaniho sa bude hovoriť o ústave, pravidlách právneho štátu a základných ľudských právach v Španielsku.

Rôzne pohľady európskych krajín na sebaurčenie

Slovensko sleduje  priebeh „tzv. referenda v Katalánsku so znepokojením,“ napísalo ministerstvo zahraničných vecí v stanovisku pre EurActiv.sk.

Obzvlášť znepkojujúce sú podľa rezortu zahraničia vyjadrenia niektorých predstaviteľov katalánskej regionálnej vlády avizujúce jednostranné vyhlásenie nezávislosti.

„Slovensko zastáva názor, že otázky vnútroštátneho usporiadania je potrebné riešiť dialógom v rámci platnej ústavy,“ píše sa ďalej v stanovisku.

Mnohí z európskych lídrov, vrátane francúzskeho prezidenta a nemeckej kancelárky zatiaľ nevydali žiadne oficiálne stanovisko ku katalánskemu referendu. Podľa denníka Die Welt mala Angela Merkelová telefonický rozhovor so španielskym premérom, v ktorom žiadala vysvetlenie policajnej brutality.

Zdroj z Elyzejského paláca uviedol, že Macron rovnako v telefonáte vyjadril podporu územnej celistvosti Španielska a ubezpečil predsedu PP, že pre Paríž je jediný španielskym partnerom do dialógu.

Použitie akejkoľvek formy násilia odsúdil belgický predseda vlády Charles Michel. Obe strany vyzval k politickým rokovaniam.

„Separatistické tendencie významne poklesli, keď ľudia z komunity videli, že sa s nimi zaobchádza s rešpektom,“ pripomenul Michel skúsenosti Belgicka s flámskym nacionalizmom.

Znepokojenie z udalostí v Katalánsku vyjadrila aj predsedníčka Škótskej národnej strany Nicole Sturgeonová. Prvá ministerka Škótska, ktorá volá po druhom referende o vystúpení Škótska z Veľkej Británie, vyzvala Madrid, aby „zmenil svoj kurz“ a „nechal ľudí v pokoji hlasovať.“

Srbská vláda sa naopak jasne postavila na stranu španielskych ústredných orgánov. Minister zahraničia Ivica Daćić pripomenul, že v záležitostiach teritoriálnej integrity sú obe krajiny vo veľmi podobnej pozícii.

Krajina z Pyrenejského polostrova je práve jedna z mála krajín EÚ, ktoré nauznali nezávislosť Kosova, ktoré sa od Srbska odtrhlo v roku 2008.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA