Katalánsko podpísalo nezávislosť, odložilo však jej platnosť. Chce diskutovať

Katalánsky premiér verí, že Európa mu v sprostredkovaní dialógu pomôže.

Katalánski lídri v utorok podpísali dokument, ktorým sa oddelili od Španielska. Okamžite však odložili jeho platnosť a vyzvali Madrid na diskusiu. AFP to oznámil hovorca regionálnej vlády.

V prejave pred regionálnym parlamentom katalánsky prezident Carles Puigdemont vyhlásil, že prijíma „mandát katalánskeho ľudu na vytvorenie samostatnej republiky“, o ktorom rozhodlo podľa Madridu nezákonné referendum z prvého októbra. Za prejav si vyslúžil chválu aj kritiku.

Prezident však požiadal katalánsky parlament, aby „odložil účinnosť vyhlásenia nezávislosti, aby bolo v najbližších týždňoch možné iniciovať dialóg“.

Španielsky premiér Mariano Rajoy však dnes požiadal katalánskeho lídra, aby objasnil, či oficiálne vyhlásil alebo nevyhlásil nezávislosť Katalánska. Toto vysvetlenie je podľa Rajoya potrebné predtým, ako španielska vláda prijme ďalšie opatrenia.

Jedným z možných krokov vlády je zavedenie nútenej správy – bezprecedentný krok, ktorý podľa mnohých spôsobí zbytočné nepokoje. Ďalšou možnosťou je neurobiť nič a počkať, kým Katalánsko pocíti ekonomické dôsledky a medzinárodný záujem opadne.

Ponúka Európa pomoc?

Puigdemont v prejave naznačil, že rozhodnutie Európy nezasahovať do sporu sa mení. Nevysvetlil však, kto z Európy pomoc ponúka, píše The Guardian.

Katalánsko chce v diskusii s Madridom medzinárodného sprostredkovateľa

Katalánski lídri už predtým žiadali Európsku úniu o mediáciu sporu a vyvodenie dôsledkov voči Španielsku za údajné porušenie Charty základných práv Európskej únie. Európski predstavitelia, od Theresy Mayovej po Angelu Merkelovú, však vyhlásili, že ide o vnútornú záležitosť Španielska.

Mediáciu dnes odmietla aj Európska komisia. Jej podpreseda Valdis Dombrovskis uviedol, že Komisia stojí pevne za španielskym premiérom Marianom Rajoyom a zopakoval predchádzajúcu výzvu Komisie na „plné rešpektovanie španielskeho ústavného poriadku“.

Predseda Rady EÚ Donald Tusk už pred prejavom Puigdemonta varoval pred rozhodnutím, ktoré by „znemožnilo dialóg“. Vyzval prezidenta, aby postupoval v súlade so zákonmi krajiny, v ktorej žije.

Katalánsky prezident však vyhlásil, že referendum, ktoré sa konalo v rozpore s rozhodnutím španielskeho súdu, mu dovoľuje oddeliť sa od Madridu.

Nespokojnosť v oboch táboroch

Politickí lídri v Katalánsku, Španielsku a Európe vystupovali proti osamostatneniu a vyjadrili znepokojenie nad najväčším prevratom v krajine od prechodu k demokracii v roku 1970.

„Naliehavo žiadame dialóg na báze španielskej ústavy,“ napísal predseda frakcie Európskej ľudovej strany v EP Manfred Weber na jednej zo sociálnych sietí. Zdôraznil, že by sa právny štát mal rešpektovať.

Ďalší nemecký politik, spolupredseda Európskej zelenej strany Reinhard Bütikofer sa vyjadril kritickejšie. Podľa jeho slov pre tlačovú agentúru DPA katalánsky premiér namiesto otvorenej konfrontácie zvolil politický podvod. „Je to trik hazardéra, ktorý je so svojou latinou na konci,“ konštatoval. Pokiaľ Puigdemont nebude konať poctivo, môže predsa len dôjsť k explózii, poznamenal. „Alebo len zvíťazia stúpenci tvrdej línie v Madride. Katalánci prehrajú v oboch prípadoch“.

Španielska vicepremiérka Soraya Sáenz de Santamaria krátko po podpísaní nezávislosti novinárom povedala, že Puigdemont „nevie, kde je, kam ide alebo s kým tam chce ísť“.

Rozhodnutie nepotešilo ani Katalánčanov. Partner katalánskej vlády, krajne pravicová strana Občianska kandidatúra pre jednotu (CUP) považuje prezidentovo rozhodnutie za premeškanú príležitosť.

„Verili sme, že dnes bol ten správny deň slávnostne vyhlásiť nezávislosť. Pravdepodobne sme túto príležitosť premeškali,“ vyhlásila katalánska poslankyňa Anna Gabrielová.

V pondelok Ada Coulau, populárna starostka Barcelony, varovala, že jednostranné vyhlásenie nezávislosti môže ohroziť „sociálnu spoluprácu“.

Ekonomické dôsledky

Kríza tiež spôsobila neistotu pre podniky v jednom z najbohatších regiónov štvrtej najväčšej ekonomiky eurozóny.

Tisíce ľudí v Barcelone protestovali proti nezávislosti Katalánska

Španielske dlhopisy sa pred utorkovým stretnutím parlamentu prepadli o takmer 1 percento. Viaceré spoločnosti tiež presťahovali svoje oficiálne sídla z Katalánska do inej časti krajiny. Zamestnanci však ostali v Katalánsku.

Naposledy svoje rozhodnutie odísť oznámilo vydavateľstvo Planeta. Urobilo tak hneď po Puigdemontovom prejave.

Rozdelený región

Separatisti aj zástancovia jednoty tento týždeň v Barcelone organizovali masové protesty, ktoré odhaľujú, aký je región rozdelený.

90 percent, tých, ktorí k urnám prišli, hlasovalo za nezávislosť. Volebná účasť však bola len 45 percentná. Väčšina odporcov nezávislosti referendum bojkotovala a nezúčastnila sa ani na spočítavaní hlasov.

Španielsko sa snažilo referendu zabrániť konfiškáciou volebných urien a zatknutím mnohých organizátorov. Polícia na voličov zaútočila gumenými projektilmi a obuškami, čo vyvolalo vlnu znepokojenia v Španielsku aj v zahraničí.

Boj Katalánska za nezávislosť má dlhú históriu. Naposledy snahy o nezávislosť rozdúchalo rozhodnutie španielskeho ústavného súdu v roku 2010. Ten sa snažil podkopať štatút, ktorý dal Katalánsku nové právomoci. Prispela aj vtedajšia zlá ekonomická situácia Španielska.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA