Kiska v europarlamente hovoril o solidarite s utečencami a ruskej propagande

Európska únia podľa slovenskej hlavy štátu „nie je potápajúca sa loď“ a „nepotrebuje revolúciu“. Odmieta obviňovanie Bruselu zo zlyhaní na domácej politickej scéne.

Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska v stredu vystúpil s príhovorom v pláne Európskeho parlamentu. Išlo o vôbec prvé vystúpenie slovenskej hlavy štátu pred európskymi zákonodarcami od vstupu Slovenska do EÚ. Predtým pred europoslanacmi vystúpil ešte Rudolf Schuster v roku 2001.

Architektúra EÚ nie je zlá

Na úvod svojho prejavu Andrej Kiska pripomenul blížiace sa výročie Nežnej revolúcie a vyjadril hrdosť na to, čo všetko Slovensko za 28 rokov od pádu komunizmu dosiahlo.

Slovensko podľa prezidenta uspelo vďaka jasnej vízii o tom, že sa stane súčasťou Západu. „Tento sen sa nám podarilo dosiahnuť vďaka Európskej únii. Úspech Slovenska je úspechom európskej integrácie,” vyhlásil na úvod prejavu.

Myslí si, že pesimizmus, ktorý je v posledných rokoch prítomný v diskusii o budúcnosti EÚ, nie je na mieste a „je prehnaný“.

Podľa prezidenta nesmie byť Brusel na národných úrovniach obviňovaný za neúspechy, na ktoré nemá v skutočnosti dosah. „Som tu, aby som odmietol obviňovanie Bruselu,“ povedal.

Pomoc- naša morálna povinnosť

„Európska únie nie je potápajúca sa loď,“ ozrejmil a dodal, že v Európe „nepotrebujeme revolúciu“. Kľučom k úspechu je podľa neho„solidarita a vzájomná dôvera“.

Upozornil na to, že migračná kríza zanechala viaceré rany na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi. Ich zahojenie bude potrebovať určitý čas.

„Je našou morálnou povinnosťou pomôcť deťom, ženám a mužom, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy. Slovensko by nikdy nemalo odmietať poskytnúť takúto pomoc.“

Ambicióznejšia bezpečnostná a zahraničná politika

Podľa prezidenta je potrebné, aby sa Európska únia transformovala na väčšiu svetovú mocnosť.

„Rozhodujúce je, aby boli nové iniciatívy otvorené pre všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa na nich,“ povedal prezident v súvislosti s novými iniciatívami v spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie a vznikom Spoločnej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) v oblasti obrany.

„Na Slovensku sme za ambicióznejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie.“ Podľa vlastných slov ho potešilo, že Únia upustila od myšlienky európskej armády ako odrazového bodu. Dodal, že v tejto oblasti sa na európskej úrovni „najprv musíme dohodnúť, čo to vlastne znamená“.

Propaganda a infovojna

Veľkú časť svojho príhovoru Andrej Kiska venoval téme ruskej propagandy a informačnej vojne. Povedal, že nechce zľahčovať dopady populizmu a extrémizmu, ktoré „majú podporu profesionálnej propagandy.“

Priznáva, že majú skutočný dopad na spoločenskú náladu v EÚ, pretože „podporujú chaos a podkopávajú stabilitu a dôveru v európske inštitúcie.“

https://twitter.com/MarosSefcovic/status/930750800204390401

Európsky parlament pochválil za minuloročné uznesenie o ruskej propagande. Označil ju za „odvážny a veľmi potrebný prvý krok“.

„Bolo by hanbou nechať európsky projekt zlyhať kvôli našej neschopnosti zastaviť rozširovanie hoaxov a falošných správ,“ adresoval výzvu europoslancom.

Rozširovanie a stabilné susedstvo

Prezident Kiska sa nevyhol ani  strategickým témam, ktoré Slovenská republika už niekoľko rokov deklaruje aj v so svojich zahraničnopolitických záujmoch.

Budúcnosť EÚ bude podľa neho záležať od schopnosti prijímať medzi seba nových členov. Rozširovanie o nové členské štáty strednej a východnej Európy označil za „najväčší úspech Európy od pádu Berlínskeho múru.“

Pripomenul, že Únia nesmie zabúdať na Balkán a dovoliť jeho opätovnú destabilizáciu. „Nesmieme zavrhnúť ich víziu úspešnej (európskej) integrácie,“ zvýraznil.

Bátor: Na Slovensku musíme hovoriť o existencii propagandy

Rovnako upozornil na dôležitosť spolupráce s krajinami Východného partnerstva. Ocenil úsilie Moldavska, Gruzínska aj Ukrajiny prijímať vo svojich krajinách potrebné reformy. Únia im podľa Kisku nemôže vyčítať nedostatočnú snahu.

„Ak nedáme týmto krajinám nádej, posilníme nepriateľov európskej integrácie,“ dodala slovenská hlava štátu.

Európska únia by preto podľa Kisku nemala vôbec uvažovať o zrušení sankcií pre Rusko, pokým nebude rešpektovať zásady medzinárodného práva.

Príhovor ukončil slovami, že „európska integrácia v sebe zosobňuje všetko, čo nám je drahé“.

Reakcie na prezidentov prejav

Príhovor Andreja Kisku vyvolal pozitívne reakcie prevažne u českých europoslancov.

Podľa podpredsedu Európskeho parlamentu Pavela Teličku bol Kiska „vecný, trefný a ambiciózny a veľmi odlišný od českého náprotivku a českých politikov.“

„Nie náhodou je Slovensko v EÚ v lepšej pozícii ako Česko,“ dodal Telička v odkaze na Twitteri.

Juncker ohlásil koniec dvoch kategórií európskych občanov

S chválou sa pridal aj jeho kolega z europarlamentu Luděk Niedermayer (TOP 09).

„Slovenský prezident hovorí k poslancom Európskeho parlamentu. Som rád, že je tu. A som hrdý na Slovákov, že si ho zvolili. Dúfam, že to isté budem raz cítiť aj k našemu prezidentovi. Dnes to tak nie je.“

Podľa Miroslava Pocheho (ČSSD) bol Kiskov prejav „jeden z najlepších, aký kedy v pléne Európskeho parlamentu zaznel“.

Za inšpirujúci prejav prezidentovi poďakoval predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani. Na margo prejavu dodal, že je povinnosťou európskych politikov, aby pripomínali pozitívne dopady EÚ na životy jej občanov.

Naopak, kritickú reakciu si vyslúžil od ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Tomu nevadil samotný príhovor, ktorý „je v absolútnej línii s našou zahraničnou politikou.“ Prekáža mu, že najvyšší ústavní činitelia nekonzultovali s rezortom diplomacie svoje zahranično-politické vystúpenia.

Narážal tak tiež na stredajšie vystúpenie predsedu NR SR Adnreja Danka v ruskej Štátnej dume.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA