Komisia „bude nekompromisná“ ohľadom maďarského mediálneho zákona

Eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová včera povedala, že Komisia nepristúpi ku žiadnym kompromisom a uistí sa o tom, že v prípade kontroverzného maďarského mediálneho zákona je právo EÚ plne implementované a rešpektované.

Vo svojom vystúpení v Parlamente pri príležitosti híringu s názvom Sloboda tlače v Maďarsku, ktorý iniciovala liberálna frakcia ALDE, Kroesová jasne uviedla, že ak sa to ukáže ako nevyhnutnosť, do celého procesu sa zapojí aj jej kolegyňa Viviane Redingová, ktorá má na starosti oblasť základných občianskych práv a spravodlivosť a vezme maďarskú vládu na zodpovednosť. Obe, Kroesová aj Redingová, sú zároveň podpredsedkyňami Komisie.

Híring, ktorému predsedal líder skupiny ALDE v Parlamente Guy Verhofstadt, vzbudil veľký záujem, čoho dôkazom bola plná sála zúčastnených. Kroesová počas vystúpenia spomenula, že je pod rastúcim tlakom rôznych kruhov a ľudia vnímajú prijatie zákona ako hrozbu pre demokraciu. Sumarizujúc náladu podľa otázok, ktoré dostala, ľudí zaujíma najmä to, kde má Komisia limity a či sa „neokúňa“ zakročiť.

Eurokomisárka pri tejto príležitosti uviedla, že jej oddelenie analyzuje zlúčiteľnosť maďarského mediálneho zákona s legislatívou EÚ. Podľa vyjadrení Budapešti sa Maďarsko prijatím tejto legislatívy len zosúladilo so Smernicou pre audiovizuálne služby z roku 2007, keďže malo povinnosť tak spraviť do konca roku 2010. Kroesová k tomu dodala, že práve spomínaná smernica je tak „nástrojom na vyriešenie tejto záležitosti“ a keď sa podarí identifikovať problémy, do celého procesu sa zapojí aj Redingová vzhľadom na článok 7 Lisabonskej zmluvy.

Tento článok hovorí o tom, že na základe odôvodneného návrhu jednej tretiny členských štátov, Európskeho parlamentu alebo Európskej komisie, môže Rada štvorpätinovou väčšinou svojich členov po získaní súhlasu Parlamentu rozhodnúť, či existuje jasné riziko vážneho porušenia hôdnôt ako ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, vláda zákona, či rešpektovanie ľudských práv.

Kroesová tiež naznačila, že jej oddelenie nedôveruje 194- stranovému anglickému prekladu maďarského zákona, ktorý poskytli maďarské úrady. Povedala totiž, že si vyžiadala kópiu pôvodného zákona v maďarčine, ktorý si Komisia sama preloží.

Ako jeden z najkontroverznejších prvkov maďarského mediálneho zákonu Kroesová citovala registračný režim vzťahujúci sa na blogerov a internetové médiá, ktorý v Európe okrem Bieloruska nemá obdoby a vzťahuje sa tiež na médiá píšúce po maďarsky v iných krajinách. Uviedla tiež, že charakteristika pojmu „vyvážená informácia“ je „pomerne široká“. V prípade odvysielania alebo uvedenia „nevyváženej správy“ pritom môžu televízne a rozhlasové stanice dostať pokutu až do výšky 200 miliónov forintov (700 tisíc eur), čo by mohlo byť pre nich likvidačné. V prípade národných novín je táto hranica 25 miliónov forintov (90 tisíc eur) a internetových stránok 10 miliónov forintov (36 tisíc eur). Súkromné osoby môžu byť pokutované čiastkou maximálne dva milióny forintov (7250 eur), ktorá predstavuje 1,5 ročný zárobok v prípade čistej priemernej mesačnej mzdy v Maďarsku.

Postoje

Bývalý predstaviteľ OBSE pre otázku slobody médií, profesor Miklós Haraszti, ktorý bol tiež medzi panelistami híringu v Parlamente povedal, že mediálny zákon je len „vrcholom ľadovca“, čo sa týka smerovania Maďarska za vlády Fideszu.

„Sme v konečnej fáze procesu deštrukcie všetkých rovnovážnych mechanizmov krajiny vládou,“ uviedol Haraszti a dodal, že v polovici svojho predsedníctva EÚ by Maďarsko zároveň mohlo prijať úplne novú ústavu „vytvorenú jednou stranou“.

„Táto obava spôsobuje, že sa ľudia sústreďujú na zákon o médiách, povedal.

Člen ľudovcov v EP György Schöpflin (Fidesz) vydal vyhlásenie, v ktorom kritizoval niektoré silné vyjadrenia predošlých panelistov. Jedným z nich bol novelista a obhájca ľudských práv György Kondárd, ktorý cez video odkaz nazval režim v Budapešti „Demokratúrou“ a tiež použil termín „coup d´Etat“, ktorým referoval na politický vývoj v krajine po parlamentných voľbách v apríli 2010.

Schöpflin tiež označil za „smiešne“ obvinenia niektorých kruhov, že v Maďarsku dochádza k „putinizácii“. Podľa neho je mediálny zákon v skutočnosti „záležitosťou moci“, kde je moc politikov konfrontovaná s mocou médií. Podľa neho sa v tomto kontexte maďarské médiá správali pri svojich reportážach pomerne nezodpovedne, čo spomenul už pri svojom rozhovore pre EurActiv deň predtým. Dodal, že „útok“ zo strany Západu, ktorý mediálny zákon vyvolal, len posilní euroskeptikov a krajnú pravicu v jeho krajine, čo je podľa neho „zlou správou pre demokraciu“.

Rumunská europoslankyňa za liberálov Renate Weber, ktorá stretnutie moderovala, v reakcii uviedla, že v skutočnosti bola kritika mediálneho zákona oveľa silnejšia vo východnej Európe- teda v krajinách, ktoré donedávna žili v totalitnom režime.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA