Komisia mala zhodnotiť boj proti korupcii v EÚ. Neurobila tak

Európska komisia naznačuje, že pravidlená hodnotiaca správa už nie je ten správny nástroj ako problém korupcie riešiť. Transparency International ju za to kritizuje a pripomína dianie v Rumunsku.

Európska pobočka medzinárodnej mimovládnej organizácie Transparency International (TI) zverejnila  list podpredsedu Európskej komisie Fransa Timmermansa predsedovi výboru LIBE Európskeho parlamentu.

Z neho vyplýva, že Komisia už nepovažuje zverejňovanie pravidelnej hodnotiacej správy za najvhodnejší spôsob, ako s problémom korupcie bojovať z európskej úrovne.

Správu mala Komisia zverejniť po dvoch rokoch a malo ísť o jej druhé vydanie. V prvej vyhodnotila stav boja proti korupcii v jednotlivých členských krajinách a formulovala odporúčania.

Zároveň je to oblasť, kde EÚ nemá silné právomoci.

Sľub

TI tvrdí, že v októbri 2016 dostala od Timmermansa ústny prísľub, že správu Komisia pripraví v nadchádzajúcich mesiacoch.

V liste adresovanom výboru europarlamentu datovanom 25. januára 2017 sa ale píše:

„(…)Otvára to otázku, či formát prijatý v roku 2014 je dnes stále potrebný. Hoci prvá správa bola užitočná z hľadiska poskytnutia prehľadu a vytvorenia základu pre ďalšiu prácu, to neznamená, že pokračovanie je nevyhnutne najlepší krok vpred.“

Cez Európsky semester

Komisia zdôrazňuje ekonomické dopady korupcie a odvoláva sa preto na Európsky semester ako hlavný nástroj, cez ktorý sa problémom zaoberať.

Európsky semester je každoročný dialóg medzi Komisiou a členskými štátmi. Jeho podstatou je koordinácia a usmerňovanie rozpočetových a iných makroekonomických politík. Komisia v rámci špecifických odporúčaní spomenula korupciu pri 8 krajinách, vrátane Slovenska.

Z toho aj podľa TI vyplýva, že Komisia považuje korupciu za vážny problém len v menšej skupine štátov a nie je už pre ňu politickou prioritou.

Komisia argumentuje, že uvažuje o posilnení európskeho legislatívneho rámca pre lepšiu ochranu whistleblowerov – teda oznamovateľov korupcie. Timmermans v liste ďalej spomína európsku legislatívu v oblasti boja proti praniu špianavých peňazí a v oblasti verejného obstarávania.

Európska komisia dnes na otázky novinárov nešpecifkovala, či a kedy druhú edíciu protikorupčnej správy zverejní.

V Rumunsku to pre korupciu vrie

TI vidí krok EK v rozpore s tým, čo sa deje v Rumunsku. Bukurešť zažíva masové protesty po tom, čo vláda schválila dekrét dekriminalizujúci korupciu do výšky 45 000 eur.

Komisia na tento vývoj reagovala pomerne ostrou kritikou. Paradoxne k schváleniu dekrétu došlo len niekoľko týždňov po tom, čo Komisia vydala v zásade pozitívne hodnotenie toho, ako sa krajina s korupciou potýka.

Urobila to v rámci tzv. Cooperation and verification mechanism (CVM). Ide o špeciálny monitoring pre oblasť vlády zákona a spravodlivosti, ktorý bol po vstupe do EÚ v roku 2007 uvalený na RumunskoBulharsko.

Rumunsko si medzičasom vybudovalo povesť krajiny, kde sa korupcia stíha veľmi efektívne. Nezávislé agentúry vedú vyšetrovania a súdy vynášajú rozsudky nad vysokopostavnými politikmi.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič povedal, že o Rumunsku sa hovorilo na pravidelnom stretnutí kolégia Komisie.

„Hlavnou obavou je, že sa spravíme krok spať oproti tomu, čo bolo len pred pár dňami vysoko cenené v hodnotení Komisie (CVM),“  povedal.

Prieskum: Slováci chcú do boja proti korupcii zapojiť EÚ

Takmer dve tretiny Slovákov by privítali, keby slovenskú korupciu riešili európski prokurátori a sudcovia.

Takýto záver vyplynul z internetového prieskumu, ktorého realizáciu zadala slovenská europoslankyňa Anna Záborská (KDH).

Respondenti sa v prieskume vyjadrovali k otázke, ako môže Európa pomôcť Slovensku. Až 62,9 percenta ich uviedlo, že by pomoc vo forme vyšetrovania a súdneho stíhania slovenskej korupcie nezávislými európskymi prokurátormi a súdmi.

Podľa Záborskej takýto výsledok ukazuje, že občania vnímajú problém korupcie ako veľmi vážny a zároveň hlboko zakorenený.

„Nedôverujú domácim vyšetrovateľom a súdom, že ho dokážu riešiť a privítali by pomoc zo strany EÚ,“ mieni Záborská. Upozornila, že takéto riešenie by znamenalo odovzdanie ďalších kompetencií Únii a bol by to krok smerom k federálnemu usporiadaniu Európy.

To však podľa rovnakého prieskumu žiada iba 6,4 % opýtaných.

EÚ sa snaží posilniť možnosti stíhať podvody, kde dochádza k zneužívaniu európskych finančných prostriedkov, napríklad eurofondov alebo cezhraničných podovodov s DPH. Mal by to riešiť nový úrad európskeho prokurátora. Dohoda na jeho vzniku ale medzi členskými štátmi ešte nie je.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA