Kotleba, Le Penová, Wilders, Zeman: kto žiada referendá o členstve v EÚ

Brexit potešil mnohých euroskeptikov. Volania po referende o vystúpení z EÚ, alebo eurozóny sa ozývajú v minimálne štrnástich ďalších krajinách. Kto bude nasledovať?

Geert Wilders (TASR)
Geert Wilders, Zdroj: TASR/AP Photo/Robin Utrecht

Euroskeptici od Francúzska po Bulharsko vítali júnové hlasovanie Britov ako „hlas slobody“. Marine Le Pen, Geert Wilders, Volen Siderov, či Marián Kotleba volajú po podobných referendách v ich vlastných krajinách. U niektorých je to dlhodobá požiadavka, iní naskočili na tento vlak až v reakcii na brexit.

Politické strany žiadajúce vystúpenie z EÚ, alebo eurozóny, sú aktívne v minimálne štrnástich európskych krajinách. Niektoré z nich sú marginálne, ako chorvátsky Živý štít, či česká Strana slobodných občanov. Iné majú blízko k politickej moci: kandidát rakúskych Slobodných sa takmer stal prezidentom, a FPÖ je na najlepšej ceste stať sa najsilnejšou politickou stranou. Marine Le Pen pravdepodobne postúpi do druhého kola francúzskych prezidentských volieb. Od podpory Dánskej ľudovej strany závisí prežitie menšinovej vlády.

Je to ideologicky rôznorodá skupina. Väčšinu tvoria konzervatívne nacionalistické strany, blízke krajnej pravici (FPÖ, Národný front, Konzervatívna Ľudová strana Estónska, a pod.), a pravicoví extrémisti (Kotlebova ĽSNS, bulharská ATAKA, či maďarský Jobbik). Nájdeme tam však aj regionalistické konzervatívne strany (Flámsky blok, talianska Severná liga), liberálov (česká Strana slobodných občanov, do istej miery aj holandská PVV, nemecká ALFA), komunistov (o referende hovorí česká KSČM), či ideologicky rôznorodé, antiestablišmentové Hnutie piatich hviezd.

Ohniská krízy v 2017

V budúcom roku čakajú voľby viacero európskych krajín. Podľa prieskum by v žiadnej z nich nemali zvíťaziť strany žiadajúce vystúpenie z Únie, alebo EMU. No končiaci rok nás naučil, že predvolebné prieskumy je treba brať s rezervou.

EÚ zatiaľ nedokázala nájsť efektívnu odpoveď na viaceré zo zásadných problémov: migrácia, fungovanie eurozóny, sociálna kríza, strata legitimity… Prepuknutie ktoréhokoľvek z nich môže byť vodou na mlyn extrémistom a populistom. Kde budú v 2017 ohniská potenciálnej politickej krízy?

Holandsko

Prví pôjdu k volebným urnám Holanďania – v marci 2017. Podpora euroskeptickej PVV rastie – od leta 2015 je pravidelne najpopulárnejšou politickou stranou. Posledné prieskumy jej dávajú dokonca viac ako 30 mandátov.

To neznamená, že sa Geert Wilders určite stane premiérom. PVV môže byť vyblokovaná širokou koalíciou mainstreamových strán.

Hoci je PVV dlhodobo euroskeptická, o referende o členstve v EÚ začala hovoriť relatívne nedávno. Okrem toho, nie je jasné, či by sa vôbec mohlo uskutočniť. Podľa holandskej ústavy sú referendá konzultatívne, a nesmú sa pýtať na existujúce zmluvy.

Podľa prieskumov z leta 2016 je mierna väčšina Holanďanov proti referendu a za zachovanie členstva.

Výsledok: hoci je pozícia euroskeptických strán v Holandsku silná (okrem PVV aj Socialistická strana), kritika sa v kampani sústredí skôr na čiastkové otázky: prijímanie utečencov, členstvo v eurozóne, a pod. Konanie referenda o „nexite“ nie je pravdepodobné.

Francúzsko

Najviac pozornosti priťahuje asi Francúzsko. Kandidátka nacionalistického Národného frontu Marine Le Pen má všetky predpoklady prebojovať sa do druhého kola prezidentských volieb. Tam by mala podľa prieskumov prehrať s ktorýmkoľvek z troch najpravdepodobnejších súperov (Fillon, Macron, Valls). No volebné predpovede sú dnes neistým chlebíčkom.

Le Penovej postoj k referendu nie je jednoznačný. Pred rokom ho požadovala, v polovici tohto roka už hovorila len o hlasovaní o členstve v eurozóne, po brexite sa vrátila k pôvodnému postoju. Dnes sľubuje, že ak vo voľbách uspeje, bude s EÚ rokovať o novej úprave vzťahov s Francúzskom. Výsledok potom predloží na hlasovanie občanom – de facto kopíruje Cameronovu cestu.

Situácia je však zložitejšia. Francúzsko by nemohlo vystúpiť z EÚ bez zmeny ústavy. Na to, aby o tom mohla nechať hlasovať občanov, potrebuje súhlas parlamentu. Vďaka dvojkolovému volebnému systému je vysoko nepravdepodobné, že by Národný front získal v legislatívnom zbore potrebnú väčšinu. A na spoluprácu mainstreamových strán by sa asi Le Penová spoliehať nemohla.

Prezidentka by sa mohla pokúsiť nasledovať de Gaullov príklad (1962), obísť parlament, a obrátiť sa na občanov priamo. Podľa prieskumov je však väčšina Francúzov za zotrvanie v EÚ.

Ak by aj nastalo nepravdepodobné víťazstvo Le Penovej v prezidentských voľbách, referendum o Frexite bezprostredne nehrozí. Skôr sa sústredí na čiastkové otázky: obmedzenie voľného pohybu pracovnej sily, hospodárske riadenie a rozpočtové pravidlá, prípadne členstvo Francúzka v eurozóne.

Nemecko

Nemecké federálne voľby budú v októbri 2017. Niektorí predstavitelia strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá vznikla pôvodne na odpore voči euru, no postupne sa presunula k proti-imigrantským postojom, sa vyslovili za zorganizovanie referenda o členstve v EÚ.

Nie je to však oficiálna pozícia strany a v kampani táto požiadavka asi zaznievať nebude. Aj v tomto prípade bude dôraz na čiastkové témy: opustenie eurozóny, zastavenie imigrácie, obmedzenie pracovnej migrácie z chudobnejších členských krajín.

Podľa prieskumov by sa AfD mala dostať do federálneho parlamentu, dokonca ako tretia najsilnejšia strana. Do vlády sa ale takmer určite nedostanú. Nehovoriac o tom, že nemecký ústavný poriadok možnosť federálneho referenda prakticky zakazuje.

Dexit teda nie je na programe dňa. Dôležitejšie bude, ako sa AfD podarí ovplyvniť agendu mainstreamových strán, najmä CDU/CSU.

Česká republika

Voľby do Poslaneckej snemovne (dolná komora) českého parlamentu budú v októbri 2017. Po júnovom britskom referende sa prezident Zeman vyslovil za podobné hlasovanie v Čechách – hoci sám by v ňom vraj členstvo v EÚ podporil. Pridali sa k nemu aj niektorí predstavitelia Komunistickej strany Čiech a Moravy.

Na českej politickej scéne však fungujú aj ďalšie strany, ktoré o „czexite“ hovoria o niečo dlhšie. Liberálna Strana slobodných občanov to má v programe dlhodobo, Úsvit – Národná koalícia prišiel s požiadavkou v kontexte migračnej krízy.

Oba tieto subjekty sú skôr politicky marginálne (SSO je hlboko pod hranicou zvoliteľnosti) a KSČM má malú šancu, že bude zastúpená v budúcej vláde. Naviac, referendum o členstve nie je oficiálnou súčasťou programu. Otázku czexitu tak bude na českej politickej scéne živiť najmä prezident Zeman.

Taliansko

Taliansko sme si nechali na koniec. Po prvé preto, že dátum volieb nie je istý. V riadnom termíne by mali byť až v 2018. Po odstúpení premiéra Renziho je však pravdepodobné, že sa k urnám pôjde skôr – možno už v prvom polroku 2017.

Druhým dôvodom je, že Taliansko je najrizikovejší prípad. Žiadna z dôležitých politických strán síce nehovorí o vystúpení z EÚ. No tri hovoria o referende o členstve v eurozóne, a štvrtá s touto myšlienkou koketuje.

Prvou je Hnutie piatich hviezd. Jeden z jeho lídrov, Alessandro di Battista, pred pár dňami vyhlásil, že sa odchod z eurozóny môže stať pre stranu hlavou témou predvolebnej kampane. Kampaň za referendum už v lete začala regionalistická Lega Norde / Liga severu. S podobnou požiadavkou vystupuje krajne pravicová strana Talianske bratstvo, ktorej popularita sa šplhá k piatim percentám.

Štvrtou stranou, ktorá stále častejšie kritizuje členstvo v eurozóne, je Forza Italia bývalého premiéra S. Berlusconiho. Referendum nie je jej oficiálnym programom, no od Berlusconiho pádu je program strany stále viac eurokritický.

Podľa prieskumov verejnej mienky by mala byť predvolebná kampaň zápasom medzi Renziho Demokratickou stranou, a Hnutím piatich hviezd. Tretím blokom je koalícia Forza Italia – Lega Norde – Talianske bratstvo. Výsledok je však ťažké predpovedať, keďže hlasovaniu bude asi predchádzať reforma volebného systému.

Najväčším ohniskom politickej krízy bude v 2017 Taliansko. Odchod z eurozóny samozrejme neznamená odchod z EÚ. No čo i len možnosť, že by z menovej únie odišla jej tretia najväčšia ekonomika, bude stačiť na rozpútanie vážnej krízy stačí.

 

Tí ďalší

Strany žiadajúce vystúpenie z EÚ/eura, resp. referendum o členstve, pôsobia ešte v minimálne deviatich ďalších krajinách. Nasledujúca tabuľka poskytuje ich základný prehľad, spolu s dátumom najbližších dôležitých volieb, a stručným popisom kontextu.

 

Krajina (abecedné poradie) Strana požadujúca referendum Pozícia strany Najbližšie voľby Kontext
Belgicko Flámsky blok Parlamentná strana, vo Flámsku politicky silnie Federálne parlamentné voľby – máj 2019 Pre stranu a jej voličov je dôležitejšia otázka existencie Belgicka.
Bulharsko Ataka Parlamentná strana, krajná pravica Parlamentné voľby – október 2018 Referendum začali požadovať po brexite.
Česká republika Komunistická strana Čiech a Moravy Parlamentná strana, politicky izolovaná Voľby do Poslaneckej snemovne – október 2017 Podporili referendum v reakcii na vystúpenie prezidenta Zemana po Brexite.
Strana slobodných občanov Politicky marginálna Voľby do Poslaneckej snemovne – október 2017 Dlhodobo žiadajú vystúpenie z EÚ.
Úsvit – Národná koalícia Politicky marginálna Voľby do Poslaneckej snemovne – október 2017 Referendum o členstve v EÚ začali požadovať v kontexte migračnej krízy.
Dánsko Dánska ľudová strana Parlamentná strana, silná pozícia (podpora menšinovej vlády) Parlamentné voľby, jún 2019 Nie referendum o členstve, ale o uvoľnení vzťahov s EÚ. Výsledkom má byť hybrid medzi členstvom v EÚ a členstvom v EHP.
Estónsko Konzervatívna ľudová strana Estónska Parlamentná strana, nízka podpora Parlamentné voľby v 2019 Požiadavku vyslovili po brexite.
Francúzsko Národný front / Marine Le Pen Politicky je Národný front na vzostupe, Marine Le Pen je jednou z top prezidentských kandidátok Máj 2017, prezidentské Marine Le Pen chce renegociovať vzťahy s EÚ a výsledok predložiť na referendum.

S referendom musí súhlasiť parlament, väčšina občanov (jeseň 2016) je za zotrvanie v EÚ.

Holandsko PVV / Slobodní Parlamentná strana, rastúca podpora Parlamentné voľby: marec 2017 Referendá sú konzultatívne, ústava nedovoľuje referendum o existujúcej zmluve. Mierna väčšina (leto 2016) je proti referendu a za členstvo
Chorvátsko Živý štít Radikálna strana, slabá podpora no silnie Parlamentné voľby – 2019 EÚ považujú za totalitárnu entitu a žiadajú vystúpenie.
Maďarsko Jobbik Parlamentná strana, krajná pravica Parlamentné voľby – jar 2018 Na referendum o členstve vyzvali už v 2014, v poslednom čase tému nekomunikujú.
Nemecko AfD Pôvodne anti-euro, postupný posun ku krajnej pravici Federálne parlamentné voľby – október 2017 Ústavný poriadok obmedzuje možnosť referenda, AfD sa zameriava na otázku členstva v eurozóne.

Väčšina podporuje členstvo v EÚ.

ALFA Odštiepia sa z AfD, viac centristická, politicky marginálna. Požadujú vystúpenie z eurozóny.
Rakúsko FPÖ Parlamentná strana, v prieskumoch vysoké preferencie Parlamentné voľby, október 2018 O “oexite” strana hovorí, nie je však súčasťou programu.
Švédsko Švédski demokrati Parlamentná strana, rastúce preferencie – 20% (jeseň 2016) Parlamentné voľby – september 2018 Strana žiada renegociáciu vzťahov a následné referendum o členstve.
Taliansko Lega Nord / Severná liga Regionálna strana, blízko ku krajnej pravici. Na národnej úrovni slabá. Predčasné voľby možno v 2017 Sústreďuje sa na otázku členstva v eurozóne.
Hnutie piatich hviezd Anti-establišmentová strana Predčasné voľby možno v 2017 Požaduje referendum o členstve v eurozóne.
Talianske bratstvo Krajne pravicová strana Predčasné voľby možno v 2017 Najmä kritika členstva v eurozóne.
Slovensko ĽSNS – Kotleba Parlamentná strana, krajná pravica Parlamentné voľby, jar 2020 Po brexite začali so zberom hlasov pod petíciu za vypísanie referenda.

 

REKLAMA

REKLAMA