Krajná pravica: pravdepodobný víťaz holandských volieb

V Holandsku začala oficiálna predvolebná kampaň. Pravdepodobným víťazom bude krajne pravicová, antiislamská a euroskeptická strana Geerta Wildersa.

Wilders nazval holandské parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 15. marca, začiatkom „vlasteneckej jari“ v Európe. Je politickým spojencom francúzskej prezidentskej kandidátky Marie Le Pen, a fanúšikom Dolanda Trumpa.

Jeho Strana slobody vedie dlhodobo prieskumy verejnej mienky. V budúcom parlamente môže získať až 30 zo 150 mandátov.

Hlavný rival, konzervatívno-liberálna strana VVD súčasného premiéra Rutteho, by mala zaostať o približne 5 mandátov. Koaličných labouristov čaká volebný debakel. Stratiť môžu až dve tretiny zo súčasných 38 mandátov, a predbehnúť ich môžu tri ďalšie strany: liberálna D66, centristická kresťanská strana CDA a environmentálna GroenLinks.

Hlavnou črtou budúceho parlamentu však bude stranícka roztrieštenosť. Mandát by malo získať až 14 z 31 kandidujúcich strán. Sú medzi nimi nové odštiepenecké skupiny (rozpad postihol najmä labouristov), strana seniorov, koalície lokálnych strán, a podobne.

 

Viac ako tretina voličov stále nevie, koho nakoniec podporí. To dáva dobré šance aj malým subjektom.

Žiaden Nexit

Wilders hovoril o referende, v ktorom by Holanďania rozhodli o členstve krajiny v EÚ. Jeho pravdepodobné víťazstvo však neznamená, že sa v krajine zopakuje britský scenár.

Povolebnú spoluprácu s ním odmietli takmer všetky väčšie politické strany. Ak Slobodní nebudú schopní zostaviť parlamentnú väčšinu, formovaním vlády bude poverená ďalšia strana, pravdepodobne Rutteho PVV. Výsledkom môže byť centristická koalícia.

Tvorba koalície, ktorú spája máločo iné, ako odpor k Wildersovi, sa môže ukázať ako komplikovaná. Dovtedy bude krajinu spravovať súčasná exekutíva. Ako v utorok povedal minister financií Jeroen Dijsselbloem, „To môže trvať aj štyri roky.“

Domino efekt

Voľby v Holandsku sú v Európe sledované aj preto, že víťazstvo populistov môže pomôcť podobným politikom v iných krajinách. Podľa utorňajšieho prieskumu Motivacion až 61 percent respondentov považuje holandských politikov za „elitárskych, nespoľahlivých a nečestných“. Nechuť voličov voči politickému mainstreamu panuje aj inde v EÚ.

V máji budú vyberať prezidenta vo Francúzsku. Kandidátka Národného frontu Marine Le Pen s najväčšou pravdepodobnosťou postúpi do druhého kola. Šance konzervatívca Francoisa Fillona, ktorý bol dlho jej najväčším súperom, potápa škandál zneužívania verejných zdrojov.

Za najsilnejšieho kandidáta je teraz považovaný centrista E. Macron. Jeho tím sa však obáva, že sa stane terčom dezinformačných kampaní a kyberútokov, ktoré v konečnom dôsledku pomôžu krajnej pravici.

REKLAMA

REKLAMA