Kríza zdôraznila potrebu Lisabonskej zmluvy

Lisabonská zmluva je potrebná aj kvôli situáciám, akej dnes čelí EÚ v Gruzínsku, zdôraznili na summite politici.

Hoci osud Lisabonskej zmluvy nebol v agende mimoriadneho summitu EÚ, viacerí poprední európski politici zdôraznili dôležitosť jej vstupu do platnosti, aby sa EÚ mohla stať silnejším globálnym hráčom.

Šéf Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering na zasadnutí Európskej rady povedal, že udalosti v Gruzínsku dramaticky podčiarkli potrebu Lisabonskej zmluvy. Pripomenul napríklad, že zmluva by zaviedla princíp solidarity medzi členskými štátmi v oblasti energetiky, čo je vo vzťahu s Ruskom aktuálna otázka.

“Aj preto je veľmi dôležité, aby bola Lisabonská zmluva ratifikovaná čo možno najskôr”, povedal Pöttering. Počas parlamentnej debaty o Gruzínsku, ktorá sa konala paralelne so summitom, predseda frakcie EPP-ED Jospeh Daul dodal, že Lisabonská zmluva by pomohla vytvoriť skutočnú európsku obrannú politiku – čo je oblasť v ktorej, kríza v Grzínsku ukázala slabosť EÚ.

Zmluva tiež predpokladá silnejšieho vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci, stáleho predsedu Európskej rady a diplomatickú službu EÚ.

V nedávnom článku publikovanom vo francúzskom denníku Le Figaro, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy napísal, že zmluva by dodala vonkajšej politike EÚ viac sily a kontinuity a umožnila bloku lepšie odpovedať na situáciu v Gruzínsku, kedže Únia by mala inštitúcie, ktoré sú potrebné pre zvládanie medzinárodných kríz.

EÚ má aj dnes šéfa zahraničnej politiky, ktorým je Javier Solana. Graham Watson, líder frakcie liberálov (ALDE) v Európskom parlamente pre EurActiv povedal, že si všimol, že počas gruzínskej krízy, Solana nebol príliš vidietľným hráčom. Podotkol, že to mohlo byť preto, že Francúzi vyslovili želanie byť v popredí diplomatického úsilia v mene EÚ.

Politickí analytici hovoria, že EÚ má šťastie, že je na jej čele v dobe tak závažnej krízy práve veľká krajina ako Francúzsko, čo podľa nich trochu zmiernilio nedostatok vodcovstva v EÚ.

“EÚ má štastie, že Francúzsko je predsedníckou krajinou, pretože Rusko bolo ochotné rokovať so Sarkozym o prímerí. Nemuseli sa s EÚ vôbec rozprávať, keby na jej čele stála malá krajina ako Česká republika, aj s ohľadom na jej komplikované vzťahy s Moskvou kvôli rokovaniam o americkom radare”, povedal pre Irish Times, Antonio Missiroli, riaditeľ European Policy Centre.

Na otázku EurActiv-u, či je teraz viac naklonený Lisabonskej zmluve, poľský prezident Lech Kaczynski, priznal, že viacero lídrov EÚ neformálne podotklo, že Lisabonská zmluva by dala EÚ lepšie nástroje na zvádnutie výziev ako je súčasná kríza na Kaukaze. Ako dodal, Írsko by malo usporiadať druhé referendum. “Situácia, ktorej čelíme je nasledovná: Írsko musí mať nové referendum, ale kedy – to neviem”, povedal Kaczynski.

Írsky premiér Brian Cowen podľa denníka The Independent povedal, že írsky parlament by mohol schváliť niektoré časti Lisabonskej zmluvy bez referenda, ako celok to však podľa neho bez ľudového hlasovania nejde. Kolegom na summite EÚ, ktorý sa ho pýtali na aktuálny stav vecí údajne povedal, že vláda stále čaká na výsledky analýzy a bude informovať Európsku radu v októbri.  

REKLAMA

REKLAMA