Občiansky dialóg o “stave únie”: Utečenci a bezpečnosť

Diskusia slovenského eurokomisára a slovenských poslancov ukázala, že európsky a slovenský politický svet sú od seba stále pomerne vzdialené.

Keď predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker prednášal svoju správu o stave únie ohlásil, že členovia jeho Komisie v nasledujúcich týždňoch vycestujú do členských štátov, aby diskutovali o ďalších plánoch v EÚ s poslancami národných parlamentov aj občanmi.

Na pôde Fakulty manažmentu Univerzity Komenského sa konal ďalší zo série Občianskych dialógov, čo sú podujatia na ktorých naprieč EÚ debatujú eurokomisári za účasti národných politikov s verejnosťou.

Podpredsedovi EK pre energetickú úniu Marošovi Šefčovičovi sekundovali v diskusii šéf eurovýboru NR SR Ľuboš Blaha za Smer-SD a podpredseda zahraničného výboru parlamentu z koaličnej SNS Jaroslav Paška.

Súzvuku medzi eurokomisárom a poslancami bolo v diskusii málo.

Kto je odtrhnutý od reality?

Trojica diskutujúcich najprv reagovala na otázku, čo chápu pod výčitkou, že EÚ je „odtrhnutá od reality.“

Podľa Šefčoviča k takémuto pocitu vedie nedostatok komunikácie. „Ľudia by mali chápať, čo sa snažíme spolu dosiahnuť,“ pričom podľa neho treba v mediálnom pretlaku dať priestor pozitívnym, nie „splošteným“ témam. Navyše, dodáva, rozhodnutia sa nikdy nerobia bez členských krajín.

Blaha vidí chybu v chýbajúcej sociálnej dimenzii EÚ, ktorú vníma ako prevažne neo-liberálny projekt. Oceňuje, že už aj predseda Juncker v prejave o stave únie povedal, že Európa nesmie byť divoký západ, ale musí byť aj sociálna. Dôsledkom „odtrhnutosti“ Bruselu je podľa Blahu to, že národní politici majú problém vysvetľovať niektoré rozhodnutia, napríklad o prerozdeľovaní utečencov.

Pre Jaroslava Pašku je to nedostatok zohľadnenia rozmanitosti v únii. Aj tam, kde sa EÚ snaží „priblížiť“ občanom, napríklad reguláciou roamingu, to podľa neho napreduje pomaly a nedôsledne. Iné regulácie, hoci môžu byť „aplikáciou dobrých myšlienok“, napríklad o emisných kontrolách, zase podľa neho „hraničí so šikanovaním ľudí“.

Bratislavský summit

Šefčovič v súčasnej situácii oceňuje, že sa na bratislavskom summite mohli lídri EÚ slobodne porozprávať a že z neho zaznelo, že „EÚ nie je dokonalá, ale je to najlepší projekt, aký máme.“

EÚ musí podľa neho reagovať na obavy ľudí v súvislosti s globalizáciou a na neistotu spojenú s tým, či sa náhodou súčasná mladšia generácia nebude mať horšie ako generácia ich rodičov.

Blaha varuje že ak sa EÚ nepodarí získať politickú kontrolu, desí sa vzostupu fašizmu, nacionalistických a rasistických vášní. „Odmietam primitívnu euroskepsu, že keď sa rozdelíme bude schopní odolávať tlakom. Veľmoci neodcupitajú preč a stále budú pôsobiť v tomto priestore.“

Zároveň ale hovorí, že reakcia EÚ na vzostup extrémizmu je „elitárska a primitívna“. Jeho príčinou je podľa Blahu životná úroveň, ak je zlá, ľudia hľadajú iné interpretácie Európy a sveta.

Paška má pocit, že EÚ pri mnohých problémoch „ušiel vlak“. Ak sa niečo podarí, treba sa podľa neho z toho tešiť, ale treba v prvom rade rešpektovať názory členských štátov.

Pri utečencoch každý o svojom

Otázky publika a výčitky poslancov NR SR voči “Bruselu” opakovane vracali diskusiu k problému utečeneckej krízy. Eurokomisár Šefčovič vysvetľoval, že EÚ a členské štáty na problém neboli dostatočne pripravené, no dnes už únia pokročila v budovaní celého systému manažmentu migrácie, ktorý bude musieť vedieť vrátiť naspať tých, ktorí nárok na ochranu nemajú.

Dodal, že o oprávnenosti slovenskej žaloby na systém prerozdeľovania utečencov (tzv. povinné kvóty) musí ešte rozhodnúť Súdny dvor EÚ.

Poslanec Blaha argumentoval chýbajúcimi skúsenosťami slovenskej spoločnosti s moslimami. Podľa neho je strach prirodzený, keďže ľudia v televízii vidia teroristické útoky páchané moslimami, pričom „bežný človek nečíta analytické prace o tom, že toto nie je islam.“

Súhlasí, že „musíme oddeliť fikciu od reality, ale nemôžeme to urobiť tak, že privítame všetkých“.

Vyhranil sa voči otázkam z publika smerujúcim k tomu, či slovenská vláda nepodporuje extrémizmus a strach svojou rétorikou.

„Zaráža ma v prípade pánov poslancov (…) vy Slovákom jasne hovoríte, že migrantov tu nechceme, ale na odbornej diskusii poviete, že pomáhť treba a chceme, ale za určitých podmienok,“ komentoval vystúpenie Blahu a Pašku študent Právnickej fakulty UK Pavol Krajči.

Podľa Pašku naviac extrémizmus povzbudil Juncker, ktorý mal vraj v roku 2015 povedať, že EÚ by mala prijať aj migrantov, ktorých na cestu do EÚ motivuje chudoba. Voči tomu sa ostro ohradil Šefčovič. „To je dramatické zjednodušenie, nezaznelo to tak“.

Spoločná obrana – áno, ale…

Z anketového hlasovania v auditóriu vyplynulo, že po migrácii považujú študenti za najväčšiu výzvu EÚ bezpečnosť. Šefčovič na margo hovorí, že je potrebné do bezpečnostnej spolupráce vniesť viac dôvery ak chceme uchovať priestor bez hraničných kontrol.

Európska armáda nevznikne zajtra, ale EÚ sa musí snažiť zohrávať úlohu globálneho hráča a na medzinárodnom poli pôsobiť autonómne. Pripustil, že Veľká Británia mnoho iniciatív v obrane blokovala.

Blaha nerád vidí peniaze, ktoré idú „na preteky v zbrojení“ ale hovorí, že EÚ „nemôže byť pudlíkom Spojených štátov“ a ich vojen, napríklad v Iraku. „Keby nebolo vojny v Iraku, dnes tu nemáte žiadneho migranta.“ Z auditória si potom vyslúžil otázku, či si všimol, že Slovensko je členom NATO.

Treba podľa neho európsku obrannú autonómiu rozvíjať, ale nie „na vlne rusofóbie“.

Paška vyzýva na opatrnosť, treba podľa neho pri pokusoch a spoluprácu v obrane rešpektovať suverenitu členských štátov, aby nás nezaťahovali do konfliktov.

 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA