Lesay: EÚ je polotovar, potrebuje hlbšiu integráciu

Bývalý štátny tajomník ministerstva financií Ivan Lesay považuje za najpravdepodobnejšie, že význam EÚ bude pomaly upadať. Zabrániť tomu možno prehĺbením integrácie v kľúčových oblastiach.

Európska únia dnes čelí mnohým problémom: stabilita spoločnej meny, migrácia, konflikty v blízkom susedstve… V európskych krajinách posilňujú prúdy, ktoré žiadajú uvoľnenie – alebo úplný koniec – integrácie.

Tento rok si Únia pripomenie 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv, ktoré stáli pri zrode povojnovej integrácie v Európe. Proces reflexie mal začať už na neformálnom summite v Bratislave, v septembri 2016. V takzvanom Bratislavskom procese sa má pokračovať počas Maltského predsedníctva.

Ivan Lesay, ktorý mal počas Slovenského predsedníctva ako štátny tajomník ministerstva financií na starosti európske otázky, sa v rozhovore pre ekonomický blog Kriteko zamýšľa nad súčasným stavom integrácie a pravdepodobným budúcim vývojom.

Nie je to (len) vec komunikácie

Ivan Lesay nesúhlasí s tým, že by hlavným problémom Únie bola neschopnosť dobre komunikovať jej prínosy. „Ak sa niekto cíti ohrozený, darmo ho budeme presviedčať, že sa má vďaka EÚ tešiť z vysokorýchlostného internetu, či vynoveným škôlkam a knižniciam. Problém teda nespočíva primárne v komunikácii – sú tu aj hlbšie problémy.“

Ľuďom podľa neho chýba pocit bezpečnosti, vrátane ekonomickej a sociálnej.

Spôsob, akým o EÚ komunikujú národní politici, však k zlému obrazu prispieva. Fungovanie EÚ je komplexné, často sa účelovo využívajú zjednodušené schémy. „Ale pre národného politika v dobe bulváru a sociálnych sietí je prakticky nemožné zaujať voličov vysvetľovaním tejto komplexnosti, znelo by to ako výhovorka. Omnoho jednoduchšie aj účinnejšie je povedať, že za všetko zlé môže Brusel. Alebo menšiny či imigranti. V tomto zmysle je EÚ obeťou komunikácie – pripisuje sa jej neproporčný podiel viny na mínusoch a minimálny na plusoch.“

Európska integrácie nesie množstvo hospodárskych a finančných výhod: „Jednotný trh, eurofondy, voľný pohyb osôb, šetrenie pri transakčných nákladoch.“ Za hlavný však považuje geopolitický rozmer.

„Pri všetkej úcte k iným svetovým partnerom a pri všetkých nedostatkoch EÚ, je Európa to najlepšie, čo vidím. Dlho mi prekážala istá vágnosť pojmu „európske hodnoty.“ Ale keď sa pozrieme na dôležité oblasti ako demokracia, ľudské práva, sociálna ochrana, postavenie jednotlivca v spoločnosti, ochrana životného prostredia, atď., sú európske štandardy tie najvyššie, alebo tým smerom aspoň ašpirujú.“

Politické riziká rozpadu

Hoci sa podľa Lesaya najhorúcejšou krízu podarilo zažehnať, európska jednota je stále ohrozená. Integrácie zažila krízy aj v minulosti, nakoniec ich prekonala riešením postaveným na spoločnom záujme. Teraz to už podľa neho nie je také jednoznačné. „Sme v bode, možno už za tým bodom, kedy sa buď posunieme kvantitatívne aj kvalitatívne dopredu – to by bola moja preferencia, alebo sa začneme trieštiť – čo by som vnímal ako obrovskú prehru pre celý kontinent. V každom prípade sa však obávam, že status quo je dlhodobo neudržateľný.“

Problém vidí napríklad vo fungovaní menovej únie. „Menová únia s krajinami v rôznych fázach hospodárskeho cyklu a s rozličnou ekonomickou úrovňou nemôže optimálne fungovať bez nejakého mechanizmu, ktorý tieto disparity tlmí. Vo federáciách túto rolu bežne plní centrálna rozpočtová politika. V dobrých časoch sa bez fiškálnej kapacity dá zaobísť, ale pri šokoch, akým bola napríklad finančná a hospodárska kríza od roka 2008, už nie.“

Eurozóna čelí predovšetkým politickým rizikám. „Omnoho pravdepodobnejšie je, že jej dysfunkčnosť bude viesť v jednotlivých krajinách k takým ekonomickým a sociálnym pomerom, že k rozpadu môže prísť politickou cestou. Referendom, voľbami. Alebo teoreticky aj rozhodnutím, ktoré by formálne neznamenalo koniec menovej únie, ale zásadné spochybnenie jej princípov – napr. zavedenie paralelnej meny.“

Integrácie je potrebná – no postup zložitý

Integrácia by podľa Lesaya mala pokračovať aj v iných oblastiach, napríklad v sociálnej, daňovej politike, či v zahraničnej a obrannej oblasti. Upozorňuje však, že integrácie nemôže byť samoúčelná. „Znie to ako klišé, ale podľa všetkého naozaj existuje priepastný rozdiel medzi vnímaním sveta v podaní akejsi globálnej elity, technokratickej bubliny, politickej triedy, alebo ako to nazvať, na jednej strane, a na druhej strane zvyšku spoločnosti. Európu by nemala projektovať iba jedna skupina spoločnosti, na základe svojej životnej situácie, resp. na základe nejakých priemerných proxy-údajov o životnej úrovni.“

Uvedomuje si ale politické a legislatívne komplikácie spojené s takýmto prehlbovaním spolupráce. Otvorenie základných zmlúv nie je na programe dňa, pre politikov nie je prointegračný program ľahko komunikovateľný.

Kríza živí euroskeptické sily

Sociálno-ekonomické problémy zvyšujú popularitu politických prúdov, ktoré volajú po konci európskej spolupráce. „Mnoho voličov už desaťročia nemá dojem, že by benefitovali z globalizovaného politicko-ekonomického systému. Kríza tento pocit zintenzívnila a klasické mantry elít prestali zaberať.“

Pomáhajú im aj vonkajší aktéri – Ivan Lesay vidí v súčasnom stave aj vplyv ruskej propagandy. „Jej cieľom nie je až tak ospevovať Rusko, hoci na zlepšovaní imidžu sa tiež pracuje. Omnoho podstatnejšie je zasievať do európskych spoločností chaos. Podporovať nie konštruktívne sily orientované na EÚ, ale polobláznov, ktorých cieľom – ak vôbec nejaký majú – je neporiadok. A spochybňuje sa nielen EÚ, ale demokratické štátne zriadenie ako také.“

Hoci priznáva, že na európskych demokraciách je čo kritizovať, problém vidí v deštruktívnej opozícii. „(M)asa ľudí už nechce zlepšovať systém, chcú ho zbúrať. Niektorí chcú dokonca vešať a strieľať.“

Pesimistický výhľad

Z hľadiska pravdepodobných scenárov nie je Lesay optimistom. „Za úplne najpravdepodobnejší považujem scenár, že EÚ ostane zachovaná, ale jej význam bude pomalým tempom upadať.“

Neexistencia spoločných riešení povedie k ad hoc unilaterálnych krokom, či rôznym bi- a multilaterálnym usporiadaniam. Dotknú sa aj najhlbšieho fungovania Únie. „Slobodný pohyb osôb sa obmedzí, zavedú sa ochranné opatrenia pre isté sektory ekonomiky, možno paralelný zúčtovací systém. Pôjde o formálne dočasné kroky, avšak na dobu neurčitú. Budú na hrane zákonnosti z hľadiska Zmlúv EÚ, alebo pôjdu aj za hranu, lebo strach zo sankcií bude čoraz menší. Nebudú formálne vynútiteľné, spory sa môžu vliecť roky. Pričom reputačné riziko odpadne – už teraz vidno náznaky toho, že môže byť, naopak, populárne byť na nože „s Bruselom.““

„Význam EÚ tým pádom poklesne aj na globálnej scéne. Ukazuje sa to už teraz pri rusko-ukrajinskom konflikte či konflikte v Sýrii.“ Európa v súčasnom stave podľa neho nemôže byť efektívnym globálnym hráčom. „EÚ a eurozóna sú z inštitucionálneho hľadiska polotovar, a preto budeme čoraz slabší čeliť spomínaným globálnym výzvam a udávať vo svetovej politike progresívny tón.“

To ale neznamená, že ostáva len kapitulovať. Ivan Lesay menuje niekoľko oblastí, kde by mohla európska spolupráca prispieť k zlepšeniu situácie. „Ak sa pokúsime zjednotiť, ak sa budeme sústrediť na investície do rastu produktivity a lepšieho a rovnejšieho prerozdelenia jej plodov, ak zabránime daňovým únikom a podvodom, ak sa postavíme čelom ku globálnym výzvam a spravíme z nich príležitosť, nič ešte nie je stratené.“

 

REKLAMA

REKLAMA