Liberálne elity musia hovoriť s tými, ktorí sa cítia ako obete

Predseda nemeckej Heinrich-Böll-Stiftung RALF FÜCKS predstavoval v Bratislave svoju knihu OBRANA SLOBODY.

Kniha Ralfa Fücksa „Freiheit verteidigen“ hovorí o kríze liberálnej demokracie.

Téza amerického filozofa Francisa Fukuyamu o tom, že k liberálnej demokracii už neexistuje systémová konkurencia, ktorú by bolo treba brať vážne, totiž podľa Fücksa neplatí.

„Autoritárne režimy sú čoraz sebavedomejšie, neberú sa len ako prechodné, ale považujú sa za reálnu alternatívu,“ vysvetľuje východisko knihy prezident nemeckej politickej nadácie blízkej strane Zelených Heinrich-Böll-Stiftung. Príkladom sú Čína, Rusko a súčasné Turecko pod Erdoganom. Vnútri EÚ, v Maďarsku, sa zase objavil pojem „neliberálna demokracia,“ čo Fücks považuje za oxymoron.

Fücks včera diskutoval na pôde Goethe Institut Bratislava s poradcom prezidenta SR Andreja Kisku Martinom Bútorom a spisovateľkou a novinárkou Zuzanou Kepplovou.

Liberálna politická kultúra

Liberálna demokracia nie je len inštitucionálny systém, ale aj politická kultúra, zdôrazňuje Fücks. V rámci západných demokracií v spoločnosti vyvstávajú otázky, ktoré tento systém spochybňujú. Mierna, ale predsa demokratická väčšina, sa vo Veľkej Británii rozhodla pre brexit. V USA zvolila za prezidenta Donalda Trumpa, ktorý svojim nacionalizmom, izolacionizmom, rasizmom a sexizmom predstavuje protiklad demokratickej liberálnej kultúry.

Tieto pozície nachádzame takmer všade v EÚ a medzi voličmi nachádzajú podporu v rozmedzí od 15 do 40 %. Spája ich odmietanie ekonomickej globalizácie, odpor k migrácii, strach z islamu, kritika až nepriateľský postoj voči EÚ a oslavovanie národnej suverenity.

Pre tieto sily je podľa Fücksa typické aj odmietanie kultúrnych zmien prebiehajúcich od 60. rokov 20. storočia, ako sú ženská emancipácia a zrovnoprávnenie sexuálnych menšín.

Rusko sa stalo centrom antisytémových síl a aj istou vnútropolitickou silou v rámci Európy, kde je v debate je veľmi prítomné, čo sa prejavuje sympatiami k Vladimírovi Putinovi a odporom k NATO.

Zneistenie

Delenie na víťazov a porazených v procesoch, ktorými spoločnosti prechádzajú, vedie k sociálnej polarizácii. Migráciu je schopná vnímať ako prínos len úzka elita. Štrukturálne zmeny hospodárstva, digitálna revolúcia tiež delia spoločnosť na tých, ktorí z toho profitujú a tých, ktorí to vnímajú ako ohrozenie svojej kvalifikácie.

K výpočtu mnohých a rýchlych zmien radí šéf nemeckej nadácie aj zmenu vzťahov v rámci rodiny – ústup od patriarchálneho modelu. Časť mužov tento vývoj vníma ako ohrozenie a prejavuje sa to v iste forme agresivity aj v politických preferenciách.

Spoločným menovateľom pre veľkú skupinu ľudí a motivátorom je zneistenie. Ten, kto chce v tejto situácii obhajovať liberálnu demokraciu musí podľa neho viac vnímať ako prepojiť bezpečnosť a slobodu.

Čo nás drží pohromade

Treba sa zamyslieť, čo spoločnosť drží pohromade a na tom stavať. Pre Fücksa sú to silné verejné inštitúcie, verejný vzdelávací systém, ktorý dáva šancu všetkým, aby sa mohli vyrovnávať so zmenami a aby sa nevnímali ako obete.

Dôležité sú kultúrne inštitúcie, nezávislé médiá a verená infraštruktúra. Ako ilustratívny príklad opisuje spôsob, ako boli kedysi stavané železničné stanice. „Boli to takmer paláce, stavby, v ktorých sa reprezentovalo sebavedomie občanov. Ľudia mohli byť na ten priestor hrdí, mohli sa zúčastňovať na slobode bez toho, aby museli vlastniť auto.“

Základnou tézou pre neho je, že liberálne elity, ktoré profitovali aj zo zjednotenia Európy, musia viesť dialóg s tými, ktorí sa cítia ako obete.

 

Tekutý odpor

Ralf Fücks Martin Bútora Zuzana Kepplová

Ralf Fücks, Martin Bútora, Zuzana Kepplová

„Tekutý hnev a tekutý strach je reakciou na zmeny v spoločnosti, ktoré sa uskutočňovali naraz. Výsledkom je, že sa vynára mnoho nepriateľov liberálnej demokracie,“ konštatuje Martin Bútora.

Sprievodným znakom je pokles dôvery a nevyhnutného sociálneho spojiva.

Odpoveďou by podľa Bútoru mohla byť istá „tekutá obrana“. Jedna jej forma vychádza zdola v podobe občianskych iniciatív, napríklad na poli boja proti propagande alebo proti extrémizmu. Druhá sa deje na strednej úrovni inštitúcií, kde sa ich predstavitelia spamätávajú, správajú sa protikorupčne a snažia sa, aby inštitúcie slúžili ľuďom. Na najvyššej úrovni sú to to niektoré osvietené vlády, ktoré si uvedomujú vážnosť situácie.

Traumy transformácie

Abstraktnú obranu liberálnej demokracie je podľa spisovateľky Zuzany Kepplovej potrebné „preosiať cez osobnú skúsenosť“.

K svojim cieľom to využíva napríklad Viktor Orbán v Maďarsku a Kaczynski v Poľsku. Hoci sú Orbánove prejavy surreálne, môžu podľa Kepplovej dávať ľudom pocit, že v nich nachádzajú fragmenty lokálnej skúsenosti. Úspech má aj preto, že začal komunikovať traumy transformácie cez istú formu psychoanalýzy krajiny.

Popri liberálnej občianskej spoločnosti vznikla aj istá „malígna“ občianska spoločnosť, Pracuje s témami, ktoré liberálne elity považujú za problematické, napríklad patriotizmus. Budí sa tu preto aj nový aktivizmus, ktorý reaguje aj na tieto malígne témy.

„Musíme sa z liberálnych pozícií vyjadriť k témam, ktoré nie sú naše, ale sú dôležité pre ľudí, ktorí sú dôležití pre nás,“ hovorí Kepplová.

Všíma si, že po voľbách 2016 sme na Slovensku znovu objavili slovo regióny. „Zrazu každý, kto má niekde chatu, ide do krčmy diskutovať s fašistami.“

Politická akcia

„Som z generácie, ktorá si myslela, že sa politikou nebude musieť zaoberať, že sa to so zmenou režimu vyriešilo a budeme žiť v ‘civile’. Mýlili sme sa. Zisťujeme, že o spoločnosť sa treba starať, že nestačí pestovať organický kel,“ opisuje svoju cestu k záujmu o politiku.

Ako hovorí, je potrebné sa starať o vzťahy naprieč spoločnosťou. „Pre mňa je to úlohou politiky pre všetkých.“

Zdôrazňuje, že nie sme v súboji s ľuďmi, ktorí nás nechápu a aj liberálne elity budú musieť v niečom ustúpiť.

Füchsova kniha končí apelom proti znevažovaniu politiky a obhajobou politickej akcie ako nevyhnutnosti.

„Bez ‘republikánskeho my’ to nepôjde. Musíme sa postaviť okupácii demokratických inštitúcií neliberálnymi silami,“ uzatvára Ralf Fücks.

1 Comment

  • Ale ved existuju aj prieniky. Obcania, ktori nesuhlasia s kultur. zmenami, ale su predsa len za EU. A nie je ich malo. Ved su to krest. demokrati.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA