Lídri európskych politických strán o Ústave

Počas diskusie CEPS lídri troch najväčších európskych politických strán spoločne vyjadrili názor, že Ústavu treba zachrániť. Žiadny z nich však nemal recept na to, ako to urobiť.

 

Pozadie

6. júna sa na stretnutí organizovanom Centrom pre európske politické štúdie (CEPS) traja predsedovia veľkých rodín politických strán rozprávali o spôsobe, akým naštartovať Európu po „období reflexie”.

Otázky

Predseda Európskej ľudovej strany Wilfried Martens publiku pripomenul, že toto nie je prvá kríza, ktorej Európska únia čelí. Už v rokoch 1979-85 nastala v Európe fáza tzv. eurosklerózy, ktorá skončila s nástupom Jacquesa Delorsa na post predsedu Európskej komisie, keď zadefinoval projekt jednotného trhu a Európskej menovej únie.

Martens povedal, že Zmluva z Nice nemôže byť základom pre efektívne fungovanie Únie s 25 členmi. Preto si myslí, že správnym riešením je prijatie Ústavnej zmluvy. Upozornil na fakt, že bezvýchodiskovú situáciu, ktorá pre Úniu nastala odmietnutím Ústavy holanskými a francúzkymi občanmi, bude síce ťažké zvládnuť, ale treba dúfať, že Rakúske predsedníctvo navrhne na nasledujúcom summite „ambiciózny časový plán”. Podľa Martensa „chýba politický líder, ktorý by obhajoval európsky verejný prospech”. Na záver povedal: „Potrebujeme Európu, ktorá bude projektom a potrebujeme Európu projektov”.

Poul Nyrup Rasmussen, predseda Strany európskych socialistov na úvod povedal, že „Zmluva z Nice nie je dobrá”. Aj on preto vyzval európskych lídrov na to, aby zachránili Ústavu. Ako povedal Rasmussen, „ratifikačné procesy by mali pokračovať”. Vyjadril nádej, že jeho krajina (Dánsko) nakoniec Ústavu prijme. Občania možno začnú opäť Európu vnímať pozítivne, keď im ponúkne viac pracovných príležitostí a vyšší rast. Explicitne varoval pred akýmikoľvek formami „rozoberania Ústavy” (snaha pretlačiť časti návrhu Ústavy inými prostriedkami).

Predsedníčka Európskych liberálnych demokratov Annemie Neytsová sa kriticky vyjadrila na účet členských štátov. „Členské krajiny sa začali „vzdávať” Únie, akoby to bolo niečo mimo nich” (použila nemecký termín „Fremdkörper”). Kritikou však nešetrila ani samotnú Úniu. Slovné spojenie „ničivá sila rétoriky európskych inštitúcií” použila na vysvetlenie praktík stanovovania cieľov, na ktorých riešenie nemá Únia dostatok kompetencií. Ako príklad použila Lisabonskú stratégiu. „Toto je recept na katastrofu”, povedala líderka liberálov.

Nyetsová podčiarka, že či sa nám to páči, alebo nie, EÚ bude do roku 2009 čeliť vážnym inštitucionálnym rozhodnutiam. Spomenula to v kontexte Zmluvy z Nice, ktorá predpisuje, že v ďalšej Európskej komisii (po vstupe Rumunska a Bulharska), bude menej komisárov ako bude aktuálny počet členských štátov.

Všetci predsedovia sa síce zhodli na potrebe skorého vyriešenia ústavnej krízy, ale žiadny z nich nasformuloval reálne riešenie.

Nasledujúce kroky

  • 15.-16. júna sa stretnú hlavy štátov a európskych vlád, aby sa dohodli na spôsobe, akým sa bude pokračovať s Ústavnou zmluvou po francúzkom a holandskom „nie”. Rakúsky predseda vlády Wolfgang Schüssel chce predstaviť „ambiciózny časový plán” na vyriešenie ústavnej krízy.

REKLAMA

REKLAMA