Lisabon má jeden rok

Pred rokom vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva. Mnohé z novôt, ktoré priniesla ešte nefungujú, zato je pravdepodobné, že sa dočká kozmetických zmien pod vplyvom krízy eurozóny.

Od 1. decembra 2009 neprešlo ani 12 mesiacov a na najvyššej politickej úrovni sa už v októbri s plnou vážnosťou hovorilo o zmene Zmluvy. Ako povedal na konferencii „Politické inovácie Lisabonskej zmluvy: Nové pravidlá, noví zástupcovia, staré výzvy“, eurokomisár Maroš Šefčovič, pred rokom by takémuto vývoju neveril. Podobne by neveril, ak by mu niekto povedal, že Komisia bude kontrolovať parametre národných rozpočtov (tzv. európsky semester). Podľa jeho slov ide o dôsledok toho, že "západná Európa nebola až tak pripravená na globalizáciu, ako sme si mysleli".

To, že veľa ministrov zahraničia členských štátov Lisabonskú zmluvu nečítalo pozorne, odhalilo ich prekvapenie, keď ich nepozvali na prvý summit EÚ podľa Lisabonských pravidiel, glosoval vývoj po jej vstupe do platnosti slovenský eurokomisár. 

Rozšírenie oblastí, o ktorých sa podľa Lisabonu hlasuje kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ, znamená pre krajinu ako Slovensko potrebu pripraviť sa na iný spôsob negociácie, predovšetkým na to, že argumenty treba hľadať skôr, byť dobre pripravený na budovanie blokovacej menšiny, ak nám návrh nevyhovuje alebo na budovanie koalícií na jeho presadeniu. 

Zásadnú zmenu v inštitucionálnej štruktúre Únie predstavuje Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorej prípravy sú už vo finálnej fáze. O tom, čo to bude znamenať pre Slovensko sa dočítate v článku: Obstojí Slovensko v ESVČ?. Toho času sa hovorí o Miroslavovi Lajčákovi ako o Slovákovi, ktorý by v jej radoch mohol zastávať najvyšší post – riaditeľa sekcie pre západný Balkán a východnú Európu.

Pokiaľ ide o národné parlamenty, tým Lisabonská zmluva prisúdila rolu strážcov dodržiavania princípu subsidiarity pri tvorbe európskych legislatívnych aktov. Ako je na to pripravená Národná rada si môžete prečítať v rozhovore s predsedom výboru pre európske záležitosti Ivanom Štefancom. O argumentoch ústavného právnika Radovana Procházku, prečo Lisabon vlastne národné zákonodarné zhromaždenia oslabuje si môžete prečítať tu.

Európska občianska iniciatíva, ktorou môžu občania EÚ priamo iniciovať nejakú úpravu na európskej úrovni tiež ešte len čaká na svoje vykonávacie pravidlá. Ako zabezpečiť, aby nebola politikmi zneužívaná na sebaprezentáciu a do akej miery sa iniciatívami bude Komisia riadiť, si môžete prečítať v rozhovore s eurokomisárom Marošom Šefčovičom, ktorý za Komisiu vedie rokovania s Európskym parlamentom v tejto otázke.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA