Lisabonská zmluva a rozpočet EÚ

Parlament bude po novom spolurozhodovať o všetkých typoch výdavkov EÚ. Zásadne bude môcť novozvolený europarlament ovplyvniť rozpočet na rok 2010.

Ťažko vyrokovaná  Lisabonská zmluva obsahuje aj klauzulu, ktorá hovorí, že Európsky parlament bude o ročnom rozpočte Európskej únie (ktorý musí byť v súlade s tzv. viacročným finančným rámcom) rozhodovať spolu s Radou ministrov, bez ohľadu na typ výdavkov.

Členské štáty (cez Radu ministrov) tak už nebudú mať posledné slovo v oblasti tzv. povinných výdavkov, teda tých, ktoré vyplývajú priamo zo zmlúv a pravidiel Spoločenstva a zahŕňajú najmä výdavky na poľnohospodárstvo. Lisabonská zmluva totiž už medzi povinnými a nepovinnými výdavkami nerozlišuje.

Viacročný finančný rámec EÚ je prijímaný v Rade jednomyseľne. Nová zmluva ale prináša možnosť, za predpokladu, že sa členské štáty dohodnú, zmeniť procedúru hlasovania na systém kvalifikovanej väčšiny, čo by do celého procesu prinieslo väčšiu flexibilitu.  

Ak sa ratifikačný proces skončí podľa očakávaní, budú celkové právomoci Parlamentu v oblasti rozpočtu posilnené a novozvolený Parlament bude môcť zásadným spôsopbom ovplyvniť rozpočet Únie na rok 2010. Pre definovanie politických pritorít EP v prvom čítaní, v septembri alebo októberi 2009, bude veľmi dôležitá spolupráca výboru pre rozpočet a ďalšími špecializovanými výbormi, hovorí poslankyňa EP Jutta Haug, spravodajkyňa k rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2009.

Návrh rozpočtu EÚ na rok 2009 z dieľne Európskej komisie počíta s výdavkami vo výške 116,7 miliardy eur, čo je o 4 milardy eur menej ako v tomto roku. Správa potešila najmä čistých prispievateľov, ako je Nemecko, ktoré už dnes hovorí, že v nasledujúcom rozpočtovom období 2013-2020 nebude bezhranične štedré. Komisa ale zdržiava rokovania o finančných plánoch na ďalšie sedemročné obdobie až do ukončenia ratifikácie Lisabonskej zmluvy.   

Zmluva kladie na Parlament zvýšené nároky, ktoré sa odrazia aj v jeho rozpočte. Parlament bude napríklad vyplácať platy poslancom zo svojej pokladne. EP sa bude údajne snažiť o to, aby neprekročil limit stanovený pre svoje administratívne výdavky. V rozprave o odhade príjmov a výdavkov EP na rozpočtový rok 2009, označil europoslanec Vladimír Maňka (PES) rozpočtový rok 2009 za špecifický, kvôli tomu, že musí zohľadniť „nové významné skutočnosti“. Ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, voľby do Európskeho parlamentu, zavedenie nového štatútu poslancov, a ako povedal „verím, že aj štatútu asistentov“.

„Musíme zohľadniť a efektívne nastaviť aj parametre v oblasti politiky nehnuteľností, vrátane výdavkov na údržbu a ochranu životného prostredia. Aby sme mohli správne rozhodnúť, potrebujeme v tejto oblasti dlhodobú stratégiu, ktorú budeme môcť posúdiť už v budúcom mesiaci,“ povedal Maňka, ktorý je členom výboru EP pre rozpočet.

Podľa poslanca Maňku návrh systému riadenia vedomostí, služby v oblasti tlmočenia, prekladov a analytická služba knižnice prinesú vyššiu kvalitu a úsporu zdrojov v Parlamente. „Aj to je dôvod, aby sme pred prvým čítaním rozpočtu mali k dispozícii všetky potrebné analýzy, na základe ktorých preukážeme našim občanom, že ich financie využívame zodpovedne.“

Sergej Kozlík (NI), ďalší člen výboru pre rozpočet, pri schvaľovaní správy o pokynoch pre rozpočtové obdobie 2009 z pohľadu EP, povedal, že “treba vziať do úvahy, že posilnenie spolurozhodovacích právomocí bude bezprecedentné a že Parlament navyše preberie zodpovednosť za zverejňovanie legislatívnych aktov”. Je preto podľa neho nevyhnutné, aby “politické priority Parlamentu boli náležite financované, a aby sa za podmienky udržateľnosti rozpočtu hľadali zároveň možnosti úspor všade, kde je to možné.”

REKLAMA

REKLAMA