Lisabonská zmluva: Íri by mohli dostať výnimku

Ministri zahraničia sa včera zhodli, že Lisabonskú zmluvu možno zachrániť. Východiskom by mohlo byť opakovanie írskeho referenda na budúci rok a udelenie výnimiek pre Dublin v oblasti daňovej, bezpečnostnej a rodinnej politiky.

Irska vlajka
https://euractiv.sk

Zastavenie celého ratifikačného procesu nemôže byť voľbou, zhodli sa včera ministri zahraničia krajín EÚ. Súčasne priznali, že ďalšou krajinou, ktorá môže zamiešať kartami, je Česká republika. Lisabonskú zmluvu skúma tamojší Ústavný súd (EurActiv 16/06/08).

Hoci ministri dokázali spoločne pomenovať riziká plynúce z írskeho referenda, nájsť jednoznačné riešenie situácie sa im nepodarilo.

„Najhoršie by bolo, ak by Brusel na Írsko čokoľvek uvalil,“ myslí si Franco Frattini, taliansky minister zahraničia a donedávna člen Európskej komisie. Podľa neho sa Spoločenstvo musí kategoricky vyhnúť trom scenárom:

  • dlhé obdobie reflexie, podobné, aké nasledovalo po zastavení ratifikácie pôvodného návrhu Ústavnej zmluvy,
  • opätovné otvorenie rokovaní o Lisabonskej zmluve a otváranie jej obsahu,
  • zastavenie celého ratifikačného procesu.

Ministri načrtli tri možnosti, ktoré sa zdajú byť riešením súčasného stavu:

  • Malá skupina ambicióznych krajín by mohla prehlbovať vzájomnú integráciu v podobe posilnenej spolupráce. Ide o prístup, ktorý presadzuje predovšetkým Jean-Claude Juncker, luxemburský premiér, v prípade, ak sa nenájde riešenie v spolupráci s Írskom. Takýto postup sa však môže stretnúť s odporom zo strany tých členských krajín, ktoré odmietajú fungovanie EÚ na princípe jadra a periférie, resp. neschvaľujú princíp dvojrýchlostnej EÚ ako taký. Rezervovaný postoj vyjadril napríklad José Luis Rodriguez Zapatero, španielsky premiér.
  • Druhou možnosťou by mohlo byť uplatňovanie ustanovení Lisabonskej zmluvy iba v 26 krajinách s tým, že Írsku by bol priznaný špeciálny štatút. Princíp navrhol nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, ktorý dokonca predstavil myšlienku, že by Írsko dočasne opustilo súčasný integračný proces.
  • Poslednou možnosťou môže byť opakovanie referenda v Írsku. Za predpokladu, že ostatných 26 krajín text schváli, Dublinu bude predložený revidovaný text Lisabonskej zmluvy, ku ktorému sa opakovane vyjadria írski voliči. Úprava dokumentu by spočívala v definovaní výnimiek v oblastiach daňovej, bezpečnostnej a rodinnej politiky. Podobný prístup sa uplatnil voči Dánsku, ktoré povedalo Maastrichtskej zmluve „áno“ až v opakovanom referende v roku 1992.

Írsky minister zahraničia, Micheál Martin, povedal, že na stretnutí Rady pre všeobecné záležitosti bolo cítiť „ducha solidarity.“ Jeho kolegovia z iných krajín ho ubezpečili, že sa budú snažiť hľadať spoločné riešenie s Írskom. „Nechceme byť ponechaní vzadu, vždy sme boli silnými podporovateľmi prehlbovania vplyvu EÚ na naše životy,“ dodal Martin. Súčasne však pripustil, že Rada nehovorila o žiadnych „rýchlych riešeniach.“

Slovinský minister zahraničia, Dmitrij Rupeľ, ktorého krajina v súčasnosti predsedá EÚ, si nemyslí, že by sa Spoločenstvo ocitlo v kríze. Vyjadril svoje presvedčenie, že „skôr alebo neskôr uvidia reformy [definované Lisabonskou zmluvou] svetlo sveta.“ Podľa neho je však „riskantné hovoriť, že vraciame zmluve život, zatiaľ čo čelíme mŕtvemu bodu.“

Írske „nie“ budúce rozšírenie Únie neohrozuje, povedal komisár Olli Rehn. Snažil sa zmierniť vyjadrenie predsedu EP, Hans-Gert Pőtteringa, ktorý povedal, že Chorvátsko považuje za poslednú krajinu, ktorá bude môcť vstúpiť do EÚ, ak nebude prijatá reforma bruselských inštitúcií.

REKLAMA

REKLAMA