Londýn o rozhodnutí ísť do Iraku mlčí

Vláda v Británii zablokovala zverejnenie protokolu z rokovania kabinetu o legalite invázie do Iraku. Využila tak svoje právo zvrátiť rozhodnutie úradu pre ochranu informácií. Bruselské kruhy v tom vidia snahu ochrániť šance Tonyho Blaira na post stáleho predsedu Európskej rady.

Britský minister spravodlivosti Jack Straw vyhlásil, že neodtajnenie záznamu z rokovania vlády v marci 2003 je kľúčové pre zachovanie "efektívnej vlády kabinetu". Straw bol v rokoch 2001 až 2006 ministrom zahraničných vecí.

Diplomatické zdroje pre EurActiv uviedli, že výsledky národných vyšetrovaní o tom, akým spôsobom prijímali vlády v Holandsku a Británii rozhodnutie o pripojení sa k americkej invázii do Iraku, môže zohrať podstatnú úlohu pri obsadzovaní kľúčových politických postov v EÚ.

Bývalý britský premiér Tony Blair sa už dlho považuje za jedného z najhorúcejších kandidátov na post stáleho predsedu Európskej rady, ako to predpokladá Lisabonská zmluva. Blairovu nomináciu na tento úrad podporí podľa slov jeho poradcu aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.

Blaira kritizujú za podporu bývalého amerického prezidenta Georga Busha, ktorý sa rozhodol ísť do Iraku bez rezolúcie OSN. Blair ešte ako premiér odmietol požiadavku na zverejnenie informácií o tom, ako vláda rozhodovala o Iraku.

Rozhodnutie z 24. februára 2009 nezverejniť protokol, ktorý by vniesol svetlo do rozhodovania vlády, bolo niektorými britskými poslancami označené za "hanebné".

David Howarth z opozičnej strany Liberálnych demokratov uviedol, že rozhodnutie vlády ju má skôr "ochrániť pred zahanbením", než ochrániť systém vládnutia.

Tribunál pre informácie, britský úrad pre ochranu informácií, 27. januára 2008 rozhodol, že zverejní záznam zo stretnutia vládneho kabinetu z 13. a 17 . marca 2003, kedy sa rozhodovalo o tom, či je podpora americkej invázie do Iraku v súlade s medzinárodným právom.

Záznamy sa zvyčajne uchovávajú v tajnosti tridsať rokov, tribunál však rozhodol, že ide o výnimočný prípad, kedy verejný záujem na odhalení informácií prevyšuje záujem na jej utajení. Vláda mala podľa zákona 28 dní na to, aby k rozhodnutiu úradu zaujala stanovisko.

REKLAMA

REKLAMA