Medzi nečinnosťou a pozbavením hlasovacích práv

Takzvaná „kodanská dilema“ trápi úniu už veľmi dlho. Spočíva v otázke, čo z členským štátom EÚ, v ktorom zlyháva vláda zákona ako jeden z hlavných princípov EÚ.

Kandidátske krajiny, ktoré sa pripravujú na vstup do EÚ musia plniť tzv. kodanské kritériá. Medzi nimi je garantovanie vlády zákona na poprednom mieste. Hoci nejde o nepriestrelný proces, keď sa krajina stane členom EÚ dohľad nad fungovaním vlády zákona prakticky neexistuje.

Vyhosťovanie Rómov z Francúzska v roku 2010, prijímanie novej ústavy v Maďarsku s vážnym vplyvom na nezávislosť súdnictva v roku 2011 a ústavná kríza v Rumunsku pri odvolávaní prezidenta boli situácie, kedy EÚ – a najmä Európska komisia – lavírovala na hranici svojich možností

Vo svojom prejave o stave únie v roku 2013 predseda EK José Manuel Barroso prisľúbil, že Komisia vypracuje nový systém, ktorý vplyvní dieru medzi „soft power“ – teda neurčitým presviedčaním a tzv. „jadrovou opciou“ – aktivovaním článku 4 Lisabonskej zmluvy, ktorá umožňuje členský štát pozbaviť práv člena EÚ – najmä hlasovacích práv. Podporu našla aj u ministrov spravodlivosti a ministrov zahraničných vecí.

Nový systém má odvracať hrozbu systematického zlyhania vlády zákona v členských štátoch a zabezpečiť, že bude koherentný – to znamená spravodlivý ku všetkým. Má 3 štádiá:

  1. Zhodnotenie situácie v členskej krajine, kde podľa Komisie dochádza k problematickej situácii a vydanie "odôvodneného stanoviska" – tieto informácie Komisia zverejní. Následná výmena komunikácie s členským štátom už bude dôverná.
  2. Ak krajina nezareaguje pozitívne, Komisia sformuluje "odporúčania  v oblasti vlády zákona".
  3. Ak krajina opäť nezareaguje Komisia zváži aktiváciu článku 7 o odobratí členských práv (je to podmienené súhlasom Európskej rady)

Komisia sa pri tomto postupe bude odvolávať sa na zásadu „povinnosti úprimnej spolupráce“, ktorú obsahuje Lisabonská zmluva. Poučila sa s maďarského prípadu, kedy napriek tomu, že Budapešť žiadala o pozastavenie prác na problematických ústavných dodatkoch, Orbánová vláda nezareagovala.

Nejde o vmiešavanie sa

Komisia v prospech mechanizmu argumentuje, že ak je EÚ spoločným priestorom spravodlivosti, kde má napríklad fungovať mechanizmus európskeho zatykača a kde si majú štáty uznávať súdne rozhodnutia, treba mať mechanizmus, ktorý zabezpečí medzi štátmi dôveru.

Klasická procedúra konania pre porušenie (tzv. infringement) na tieto prípady nestačí lebo sa dá uplatniť len vteday, keď dôjde k porušeniu konkrétneho ustanovenia európskeho práva. Vládu zákona ako princíp ale žiadna detailne neupravuje, aj preto, že tento koncept vyplýva z ústavných tradícii jednotlivých krajín.

Zaujímavé je, odkiaľ chce Komisia pri postupe podľa vyššie menovaných bodoch čerpať informácie. Vyhraňuje si právo siahnuť po akýchkoľvek – napríklad Benátsku komisiu Rady Európy, Agentúru pre základné práva, platformy predsedov najvyšších súdov, ale aj ďalšie bližšie nešpecifikované zdroje. Nebude sa teda spoliehať na údaje jednej inštitúcie, na ktorú by mohla mať vplyv vláda preverovaného štátu.

Politizácia Komisie

Podľa niektorých analytikov môže takýto mechanizmus, ktorý do veľkej miery formalizuje doterajšiu prax Európskej komisie, zlyhať na politizácii európskej exekutívy.

O to sa do istej miery snažia európske politické strany v nadchádzajúcich eurovoľbách a priestor im pre to pripravila Lisabonská zmluva. Dôvodom na to má byť zvyšovanie demokratickej legimtity orgánu, ktorý má v EÚ zákonodarnú iniciatívu. Predsedom Európskej komisie sa má stať top kandidát politickej strany, ktorá v Európskom parlamente získa najviac mandátov.

Ak by na čele Komisie stál napríklad kandidát európskych socialistov Martin Schulz pre maďarského premiéra Orbána by to bol argument proti výhradám voči krokom jeho vlády. Hodnotenie eurokomisie by mohol označiť za politické, nie vecné.

Kodanská komisia?

V diskusii sa preto objavil návrh, že by stanoviská mal vydávať orgán pracovne nazvaný "Kodanská komisia", s možnosťou udeľovania „medzi-sankcií“.  To by si v každom prípade vyžadovalo zmenu zmlúv.

Európsky parlament takúto požiadavku vypustil z nedávno prerokovávanej správy k hodnoteniu Štokholmského programu.

Slovenská europoslankyňa Anna Záborská (EĽS, KDH) to víta. „Som rada, že spravodajcovia predložili pozmeňovací návrh, ktorým z pôvodného textu správy vypúšťajú zmienku o tzv. Kodanskej komisii. Tento nápad bol zlý, už keď sa nedávno objavil v správe kolegu Michela. Takáto zvláštna komisia nielenže nemá oporu v zmluvách, ale jej činnosť by bola zásahom do právomocí členských štátov a porušením princípu subsidiarity“.

Znepokojuje je snaha o rozširovanie právomocí Agentúry pre základné práva. „Agentúra, ktorá zisťuje porušovanie základných práv občanov EÚ tak, že dá na internet anonymný dotazník, naozaj nepotrebuje nové právomoci.“

Tzv. kodanská dilema, ktorú takéto návrhy chcú riešiť, pritom podľa Záborskej neexistuje. Ak členský štát neplní svoje záväzky, začne konať Európska komisia a v ďalšom kroku Európsky súdny dvor.

„Mechanizmy nie len, že sú dostatočné, ale sa ani dostatočne nevyužívajú. Budeme obchádzať legislatívne dané mechanizmy a radšej robiť politické rozhodnutia v nejakej, ktorú ktovie kto bude kreovať,“ dodáva pre EurActiv.sk.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA