Merkelová: Európa potrebuje prehodnotenie

Nemecká kancelárka Angela Merkelová podporuje ďalšiu dereguláciu a vníma urgentnú potrebu kritickej revízie a nového poslania európskeho projektu.

merkel, cdu, csu
merkel, cdu, csu

 

Pozadie

Od začiatku svojho prvého veľkého prejavu o EÚ pred nemeckým parlamentom dala nemecká kancelárka 11. mája jasne najavo, že je predčasné hovoriť o prioritách nadchádzajúceho nemeckého predsedníctva EÚ v roku 2007.

Prejav Merkelovej sa namiesto toho niesol v duchu „stavu Únie“ a kancelárka v ňom objasnila postoj nemeckej vlády k tomu, čo považuje za najväčšie výzvy pre EÚ.

Väčšina jej tvrdení sa zhodovala s volaním predsedu Európskej komisie Barrosa po „Európe výsledkov“ na prekonanie súčasnej „krízy realizácie“ EÚ (EurActiv.sk, 11. máj 2006).

Merkelová sa zároveň vyhla podrobným komentárom k špecifickým politickým otázkam; ako napríklad energetika, ktorá je považovaná za jednu z najhorúcejších tém 21. storočia.

Otázky

Poslanie EÚ

Napriek „nepopierateľnému úspechu“ EÚ ako „mierového spoločenstva“ Merkelová vyzvala k prehodnoteniu poslania Európy s tvrdením, že princípy usporiadania po druhej svetovej vojne už nestačia na inšpiráciu ľudí vo svete po studenej vojne. „Nechcem veci dramatizovať, no verím, že viac než kedykoľvek predtým potrebujeme nové odôvodnenie. Musíme, a o tom som hlboko presvedčená, kriticky prehodnotiť stav európskeho projektu.“

Merkelová podčiarkla potrebu „umiestniť do stredu záujmu ľudí a vysvetliť, čo Európa znamená pre ich zamestnanie, sociálnu bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť a ich starnutie“.

Rast a zamestnanosť

Politici by mali občanom dokázať, že sociálne trhové hospodárstvo – „európska myšlienka“ – prežije. Európa sa znova musí stať úspešným príbehom, čo sa týka hospodárstva, zamestnanosti, vzdelávania, výskumu a inovácií. Nemecká kancelárka preto podporuje Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť.

Merkelová dodala, že politickí lídri musia pochopiť, že mnohí občania sú skeptickí v názore, či je EÚ schopná vyrovnať sa so zásadnými problémami ako nezamestnanosť a slabý rast.

Čo sa týka konkrétnych opatrení, uvítala úsilie inštitúcií EÚ o odstránenie nadbytočných zákonov a navrhla deregulačné snahy ešte zvýšiť. Podľa Merkelovej by sa malo zrušiť 25% európskej legislatívy.

Nemecko je najväčšou európskou ekonomikou, preto zdôraznila že krajina samotná musí ísť príkladom v týchto oblastiach – a to isté platí aj pre Pakt rastu a stability EÚ, ktorý by malo byť schopné rešpektovať.

Rozširovanie a politika susedstva

Bez toho, aby naznačila hranice, Merkelová zopakovala požiadavku jasných hraníc EÚ a zdôraznila, že nie všetky krajiny, ktoré si želajú stať sa členskými štátmi EÚ, by mali byť prijaté (EurActiv.com, 11. máj 2006). Susedská politika EÚ by a preto mala „ďalej rozvíjať“. V prípade Bulharska a Rumunska zdôraznila, že súčasné príkazy je potrebné dodržať.

Ústava

Merkelová zdôraznila: „Potrebujeme Ústavnú zmluvu“ na zabezpečenie väčšej efektívnosti a demokratickosti fungovania EÚ. Obsahuje „katalóg základných európskych hodnôt“, preto by mala pomôcť definovať európsku kultúrnu identitu.

Prisľúbila, že Nemecko sa počas svojho predsedníctva bude „zaoberať ústavou“, no je treba sa vyhnúť unáhleným činom. Je potrebné zosúladiť množstvo odlišných záujmov.

Nemecká kancelárka 11. mája krátko navštívila aj Slovensko. S premiérom Dzurindom sa zhodli, že Európa potrebuje ústavu, a s prezidentom Gašparovičom diskutovali o reformách a povolebnom smerovaní Slovenska.

Merkelová podľa denníka SME uviedla, že nikdy nebola proti nízkym daniam na Slovensku. Poprela tak svoje výroky z prvých dní po získaní kancelárskeho kresla, keď v Bruseli kritizovala nové štáty Únie, že lákajú investorov na nízke dane a mali by sa im preto znížiť dotácie z eurofondov.

Pozície

Počas návštevy Slovenska Angela Merkelová povedala, že „podrobne sledujem vývoj na Slovensku” a pochválila slovenské reformy, ktoré prinášajú aj výsledky pre ľudí.

Nemecký europoslanec za Skupinu EĽS-ED v EP Elmar Brok uvítal Merkelovej podporu Ústavy EÚ a jej zámer „vrátiť Európu ľuďom“.

Parlamentná frakcia Zelených/EFA naopak vyjadrila „sklamanie“ zo skutočnosti, že kancelárka nepredložila takmer žiadne konkrétne nové návrhy. Hovorkyňa nemeckých poslancov v skupine Rebecca Harms kritizovala, že kancelárka vôbec nespomenula energetiku, životné prostredie ani udržateľný rozvoj a že sa vyhla aj otázke väčšej demokratickosti na úrovni EÚ.

Predseda pre medzinárodné vzťahy a zahraničnú politiku nemeckej Trierskej univerzity profesor Dr. Maull si myslí, že EÚ má možnosť stať sa skutočným aktérom a „soft power“ v medzinárodných vzťahoch v strednodobej perspektíve, ak berieme do úvahy, že Spojené štáty sa ako svetová veľmoc za Bushovej vlády zdiskreditovali. Vyžadovalo by si to však podstatnú koordináciu medzi inštitúciami EÚ a národnými vládami. Samotné zavedenie postu ministra zahraničných vecí EÚ súčasnú situáciu nezmení.

Členské štáty si však najmä v oblasti energetiky skôr či neskôr uvedomia, že nemôžu konať na vlastnú päsť.

Profesor Dr. Utterwedde, zástupca riaditeľa Francúzsko-nemeckého inštitútu (dfi) v Ludwigsburgu a Paríži je presvedčený, že splnenie cieľov Lisabonskej stratégie a premena na poznatkovú spoločnosť si vyžiada jasné priority a politické rozhodnutia. Inovácie, výskum a vzdelávanie by sa mali stať najvyššími prioritami. Nemecko a ostatné členské krajiny EÚ môžu prijať potrebné opatrenia tak, aby zostali zachované kľúčové prvky sociálnej trhovej ekonomiky, ak budú uskutočnené správne reformy. Jedným z významných faktorov v Nemecku bude výsledok práve prebiehajúcich reforiem federálneho systému a systému vzdelávania.

Nasledujúce kroky

  • 15.-16. jún 2006: Európska rada bude diskutovať o „občianskej agende“ Komisie a stave „obdobia reflexie“

  • júl-december 2006: Fínske predsedníctvo

  • január-júl 2007: Nemecké predsedníctvo EÚ

REKLAMA

REKLAMA