Merkelová a Schulz sa rozišli pri Turecku a migrácii, spomenuli Fica

V prevolebnej debate Angely Merkelovej a Martina Schulza sa nehovorilo ani o eurozóne ani o brexite. Padlo však meno Roberta Fica.

Podľa prieskumov medzi divákmi, ktoré si nechali urobiť televízie ARD a ZDF bezprostredne po odvysielaní duelu, presvedčila Merkelová viac ako jej vyzývateľ Martin Schulz.

Podobne aj v predvolebných prieskumoch majú kresťanskí demokrati (CDU) súčasnej kancelárky 14 bodový náskok pred sociálnymi demokratmi (SPD).

Mnoho komentárov hovorí o tom, že diskusia hlavných súperov v nadchádzajúcich nemeckých parlamentných voľbách, bola nudná. Iní tvrdia, že bola taká aká je nemecká politika – kultivovaná a seriózna.

Debata trvala hodinu a pol a do volieb sa už iná s týmto obsadením vysielať nebude.

Európske témy sa v debate objavili ale nie toľko ako sa čakalo. Počas 90 minút kandidáti vôbec nehovorili o brexite a ani o eurozóne. Na zmeny v jej fungovaní tlačí nový francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Čo znamenajú nemecké voľby pre eurozónu

Pohľady nemeckých socialistov a konzervatívcov na túto tému sa rozchádzajú. Počas duelu sa obaja politici konfrontovali najmä na dvoch témach s európskym presahom.

Turecko: Koniec prístupových rokovaní

Martin Schulz v debate ako prvý prehlásil, že by ukončil prístupové rokovania Turecka a EÚ. Tie sú dnes tak či tak na bode mrazu a nikto z európskych politikov za súčasnej situácie v Turecku o členstve tejto krajiny nehovorí, hoci rozhovory neboli formálne prerušené.

Na tento krok už vyzval Európsky parlament.

„Dostali sme sa do bodu, kedy už žiadny nemecký občan nemôže slobodne cestovať do Turecka (Turecko momentálne väzní niekoľko desiatok nemeckých občanov, z toho aspoň 12 z politických dôvodov, pozn. red). Dostali sme sa do bodu, kedy budeme musieť zastaviť hospodárske, finančné vzťahy, colnú úniu a prístupové rokovania s EÚ. Nemôžeme to urobiť sami, musí o tom hovoriť s našimi európskymi partnermi,“ povedal Schulz.

Merkelová prezentovala umiernenejší prístup, keď povedala, že nemá v úmysle prerušiť s Tureckom diplomatické styky, len preto, aby dokázala kto je v predvolebnej kampani tvrdší.

Zároveň ale uznala, že o členstve v EÚ nemožno teraz hovoriť.

„Je jasné, že Turecko by nemalo byť členom EÚ,“ povedala Merkelová v reakcii na vyhranenú pozíciu sociálnodemokratického súpera.

Utečenci: Urobila Merkelová chybu?

Schulz Merkelovej vytkol aj politiku otvorených dverí v čase vrcholiacej utečeneckej krízy v roku 2015. Využil na to jej nedávne tvrdenie, keď povedala, že keby dnes čelila tejto situácii znovu, rozhodla by sa rovnako.

Schulzov argument ale nehovorí, že Nemecko malo zavrieť dvere. Tvrdí, že sa v prvom rade malo hľadať európske riešenie, čo však samostatný postup Nemecka skomplikoval. Podľa Schulza mala Merkelová viac konzultovať s partnermi.

Navyše tvrdí, že maďarský premiér Viktor Orbán a líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski teraz ako dôsledok postupu Nemecka, o ktorom sa s nimi nikto nerozprával, odmietajú brať utečencov, čo ešte zvyšuje tlak na Nemecko.

Merkelová reagovala, že postupovala podľa nemeckej ústavy v časti, kde sa píše o ľudských právach. Rozhodnutie zdôvodnila aj politikami maďarského Viktora Orbána voči utečencom.

„V živote kancelárky sú momenty, kedy musíte urobiť rozhodnutie,“ povedala.

Orbán a Fico

Schulz Merkelovej pripomenul, že jej sesterská strana – bavorská CSU – pozvala Orbána ako čestného hosťa na svoj kongres. Merkelová zase nadhodila, že Schulzov spojenec zo Strany európskych socialistov, slovenský premiér Robert Fico, zdieľa Orbánovu odmietavú politiku voči utečencom.

 


Na margo nemeckej politiky povedala, že kapacita krajiny prijímať ďalších ľudí je obmedzená a pripustila, že sa Nemecko malo v minulosti viac zaujímať o podmienky utečencov v krajinách ako Jemen, ktoré ich v utečeneckých táboroch hostia najviac. Obhajovala aj dohodu o výmene migrantov s Tureckom.

Obaja, Schulz aj Merkelová, hovorili, že je potrebné zrýchliť deportácie tých, ktorým bola žiadosť o azyl odmietnutá.

Domáce témy

Na rozdiel od francúzskych alebo holandských volieb žiadna z hlavných nemeckých strán nezaujíma silne euroskeptické postoje. Debate prirodzene dominovali domáce témy ako je dôchodkový vek, manželstvá homosexuálov alebo automobilový priemysel.

Bolo toho dosť, kde spolu obaja lídri súhlasili. Zhodli sa v tom, že spotrebitelia by mali byť schopní domáhať sa odškodnenia v emisnom škandále Volkswagenu v kolektívnych žalobách a na potrebe riešiť pôsobenie radikálnych islamistických klerikov.

Merkelová využila svoj najväčší tromf úradujúcej kancelárky, keď pripomenula, že Nemecku sa ekonomicky darí a je stabilným partnerom v medzinárodnom prostredí. O čom sa podľa nej málo hovorí a zároveň bude pre krajinu kľúčové, je to, ako sa do budúcnosti adaptuje jej ekonomika a pracovný trh na technologické zmeny.

Líder nemeckých liberálov (FDP) Christian Lindner vyhodnotili debatu ako nudnú. Kritizoval, že sa nehovorilo o eure,  digitalizácii, energetike a vzdelávaní. FDP bolo v koalícii s CDU do roku 2013. V prieskumoch sú momentálne tretí s 13 % percentami.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA