Merkollande alebo Merkonti?

„Super volebná nedeľa“ v Európe priniesla prísľub otvorenia diskusie o alternatívnej ekonomickej politike pre kontinent skúšaný krízou. Francois Hollande je novým francúzskym prezidentom.

Francois Hollande potvrdil svojim volebným ziskom predvolebné prieskumy aj exit poll-y. Poslednou nevyužitou šancou pre Sarkozyho bol stredajší televízny duel, ktorý sledovala tretina francúzskeho elektorátu.

Hollandeovi sa včera podarilo to, čo sa nepodarilo jeho bývalej partnerke, s ktorou má 4 deti, Segolene Royalovej – poraziť v druhom kole Nicolasa Sarkozyho. Socialista sa tak vracia do prezidentského kresla vo Francúzsku po 17 rokoch. Hollandea podporil aj centrista Bayrou, ktorý Sarkozyho kritizoval za prílišné nadbiehanie voličom extrémnej pravice (Národného frontu).

Sarkozy ako druhý francúzsky prezident v histórii neobhájil svoje kreslo a stal sa v poradí 11 lídrom v eurozóne, ktorého zmietla kríza a stúpajúca nezamestnanosť. Svoju porážku priznal 20 minút po zatvorení volebných miestností, kedy poprial Hollandeovi veľa šťastia v náročných časoch.

„Európa nás sleduje“

Francúzsko-nemecké spojenectvo bude pokračovať, ich vzťah však bude nepredvídateľejší, myslí si Vincenzo Scarpetta z think-tanku Open Europe.

„Európa nás sleduje“, povedal Hollande počas svojej víťaznej reči vo volebnom obvode Tulle v centrálnom Francúzsku.

„Som si istý, že v mnohých európskych krajinách nastúpila úľava a nádej z toho, že úspory nemusia byť našim jediným osudom“, povedal v kruhu svojich priaznivcov.

Hollande sľubuje z pozície lídra druhej najväčšej európskej ekonomiky otvoriť fiškálnu zmluvu a pretvoriť ju na „pakt pre rast“. Nemyslí tým kompletné prekopanie zmluvy, skôr len úpravu v zmysle prorastových opatrení.  

Tím nemeckej kancelárky Angely Merkelovej tvrdí, že nie je zásadne proti navrhovaným úpravám, napríklad dať Európskej investičnej banke aktívnejšiu úlohu alebo proti dôrazu na lepšie využitie štrukturálnych fondov. Ich názor sa však líši v otázke eurobonbov, ktoré je Nemecko ochotné pripustiť len na konci cesty ozdravovania európskych verejných financií.

Hollande tlačí na prijatie projektových dlhopisov na financovanie veľkých európskych projektov v oblasti infraštruktúry ako aj na zavedenie dane z finančných transakcií.

Nemecký šéf diplomacie Guido Westerwelle v reakcii na výsledok volieb vyhlásil, že: „Budeme spolu pracovať na pakte rastu pre Európu, ktorý zabezpečí viac rastu cez vyššiu konkurencieschopnosť“.  

Rozdiely v protikrízovom postupe sú však medzi Merkelovou a Hollandeom hlboké. „Je dôležité, aby sme sa oslobodili od predstavy, že rast vždy stojí veľa peňazí a musí byť výsledkom drahého programu stimulov“, povedala Merkelová minulý týždeň v rozhovore pre hamburgský denník Abendblatt.

Merkelová, ktorá pred voľbami podporila Sarkozyho, však už v duchu dlhej tradície stihla víťazovi poblahoželať a pozvať ho do Berlína. Bude to prvá oficiálna návšteva nového francúzskeho prezidenta.

Fracúzsko však ešte čakajú parlamentné voľby 10. a 17. júna, ktoré definitívne potvrdia alebo oslabia mieru Hollandeovho vplyvu na smerovanie krajiny.

Merkonti?

Taliansky EurActiv píše, že s Hollandeom v Elyzejskom paláci by mohlo Taliansko pomôcť vybalansovať nemecko-francúzske duo. Taliansky „úradnícky“ premiér Mario Monti sa minulý týždeň vyjadril, že v prípade Hollandeovho víťazstva sa môže Taliansko snažiť nájsť nový rovnovážny bod v tomto vzťahu. „Stali sme sa v európskom kontexte asertívnejší a dúfam aj presvedčivejší“, povedal na diskusii s Josephom Stiglitzom v Ríme. Aj podľa denníku WSJ je Rím pripravený nahradiť Paríž.

Niektorí v tom dokonca vidia stratégiu Merkelovej, ktorá sa priľnutím k Montimu bude snažiť čiastočne Hollandea izolovať.

Prívlastky

Európska tlač nešetrí prívlastkami pre nováčika na európskej scéne. Kým francúzsky Liberation ho nazýva „miláčikom Bruselu", britský Economist ho považuje za skôr „nebezpečného muža“, ktorý ohrozuje jasne vymedzenú cestu z eurokrízy vydláždenú prísnymi úspornými opatreniami.

Isté je, že politická prevaha európskej ľudovej strany v EÚ sa oslabila. Francúzsko sa so socialistom vedenou exekutívou pridá k Belgicku, Rakúsku, Dánsku a Slovensku. Najbližšou dôležitou krajinou, kde môžu socialisti uspieť vo voľbách, je Holandsko (september). Voľby čakajú budúci rok aj Nemecko. 

Pozície

Predseda vlády SR Robert Fico  v pondelok 7. mája 2012 zaslal blahoprajný list Francoisovi Hollandeovi, v ktorom mu vo svojom mene i v mene občanov SR zablahoželal k zvoleniu do funkcie prezidenta Francúzskej republiky a zaželal mu veľa úspechov.

Fico vyjadril nádej, že mandát F. Hollandea bude príležitosťou na posilnenie francúzsko-slovenského priateľstva i na rozvoj konštruktívnej a účinnej spolupráce medzi oboma krajinami. „Zdieľam viaceré vaše vízie na zlepšenie fungovania Európskej únie, zabezpečenie ekonomického rastu a posilnenie zamestnanosti,“ uviedol v liste premiér. Želá si, aby vzájomná spolupráca medzi Slovenskom a Francúzskom bola posilnená politickým dialógom na najvyššej úrovni. „Teším sa na naše skoré osobné stretnutie,“ napísal slovenský premiér novozvolenému francúzskemu prezidentovi.  

José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, pogratuloval Hollandeovi k jeho víťazstvu. „Stoja pred nami mnohé problémy, ako pred Francúzskom, tak aj pred Európskou úniou. Som presvedčený, že spolu sme schopní ich vyriešiť,“ povedal Barroso, pričom dodal, že francúzska volebná kampaň „názorne predviedla vitalitu francúzskej demokracie a podporu Francúzov európskemu projektu.“

„Máme jednoznačne spoločný cieľ: Obnoviť európsku ekonomiku, ktorá by generovala udržateľný rast, založený na dobrých základoch, ktoré budú zdrojom pre nové pracovné miesta. Teraz je [našou úlohou] premeniť tieto ašpirácie na činy.“ „Načúval som jeho kampani a jeho nápadom. Zdieľame presvedčenie, že musíme investovať do rastu a veľkých infraštruktúrnych sietí, v podstatnej miere mobilizovať Európsku investičnú banku a zdroje, ktoré sú dostupné v rozpočte EÚ. Súčasne sa musíme držať cesty fiškálnej konsolidácie a znižovania dlhu.“ „Spomenul som aj iné podobnosti, najmä jeho podporu pre návrh Komisie na daň z finančných transakcií a podporu pre rastové eurobondy.“

Britský premiér David Cameron, ktorý podporoval Sarkozyho, taktiež Hollandeovi pogratuloval k jeho úspechu. „Obaja chcú navzájom úzko spolupracovať a budovať blízky vzťah Veľkej Británie a Francúzska,“ povedala jedna z jeho hovorkýň.

Sergej Stanišev, predseda Strany európskych socialistov (SES), privítal fakt, že vo francúzskych voľbách zvíťazil socialista, pričom dodal, že je to „veľký deň nie len pre Francúzsko, ale aj pre Európu“.

„Françoisova kampaň neustále zdôrazňovala potrebu novej agendy pre Európu zameranej na rast. Nemám pochybnosti o tom, že má dostatočné vodcovské schopnosti na to, aby začal s implementáciou tejto agendy a otočil tak Európu iným smerom. Jeho zvolenie nie je iba víťazstvo pre sociálnu demokraciu v Európe, ale aj pre spravodlivosť a solidaritu v Európe ako takej“.

Odmietnutie európskeho konsenzu ohľadom úsporných opatrení zo strany Hollandeho označil Stanišev za „jasné odmietnutie „Merkózy“ šialenstva, ktoré v posledných dvoch rokoch zabrzdilo európsky ekonomický rast“.

Podľa Staniševa stojí za Hollandeho úspechom aj to, že „rozumie hodnote ekonomického stimulu,“ ktorú Angela Merkelová odmieta.

„Platforma, ktorá bola predstavená francúzskemu ľudu, je ekonomickou platformou, ktorú dnes potrebuje aj Európska únia. Je založená na spravodlivom zdanení finančných špekulácii, je založená na silnom systéme európskych dlhopisov, ktorý uznáva ekonomické výhody združených zdrojov, a je založená na spravodlivom systéme osobného zdanenia.“

Guy Verhofstadt, predseda Aliancie liberálov a demokratov v Európskom parlamente (ALDE), taktiež privítal Hollandovo volebné víťazstvo, pričom dodal, že by to mohlo priviesť Francúzsko „späť do európskej dynamiky“, ktorú Sarkozy počas svojho vládnutia narušil. „S ním sa netreba obávať požiadaviek na zmenu Schengenu. A čo je najdôležitejšie, s ním sa otvoria nové možnosti pre hospodárske riadenie v eurozóne“.

Verhofstadt zároveň varoval Hollandea, že je „chybou spochybňovať fiškálnu zmluvu,“ pretože žiadne politické opatrenie sa bez fiškálnej konsolidácie nezaobíde.

„Avšak, má pravdu, keď to chce doplniť o rastový pakt. Podporuje aj návrhy, ktoré som sám už dlho navrhoval, predovšetkým zvýšiť využívanie zdrojov EIB [Európska investičná banka] na zabezpečenie investičných dlhopisov na podporu veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré podporia rast a zamestnanosť v Európe“.

Verhofstadt zároveň zdôraznil, že je nespokojný s Hollandeovým nejednoznačným postojom k spoločným európskym dlhopisom, ktoré by združili európske zdroje. „Na stole sú dnes viaceré možnosti. Parlament a Rada o nich diskutujú. Očakávam ohľadom tejto kritickej záležitosti v Rade francúzsky impulz.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA