Mimoriadny summit: EÚ dúfa, že menej je viac

Mimoriadnym summitom okrem Grécka hýbala aj postlisabonská agenda Európa 2020. EÚ sa chce v tomto prípade zamerať na menej ambícií, a podrobnejšiemu sledovaniu pokroku.

Lídri sa na včerajšom summite síce zamerali najmä na ekonomickú krízu v eurozóne, no veľkú časť svojho stretnutia venovali aj stratégii Európe 2020. „Obnova Európy je stále veľmi krehká, naše európske ekonomiky čelia obrovským výzvam, náš ekonomický rast je príliš pomalý, aby vytvoril potrebné pracovné miesta a zachoval náš sociálny model a preto musíme držať spolu, aby sme udržali krok s poprednými ekonomikami sveta,“ uviedol stály predseda Rady Heman van Rompuy pričom zdôraznil, že pri krátkodobých rozhodnutiach treba mať na pamäti ich dlhodobé dôsledky.

Kým úlohou predsedu Komisie Josého Manuela Barrosu bolo vytvoriť obsahový koncept postlisabonskej stratégie, predseda Rady sa zameral na riadenie. „Chceme mať menej cieľov, ktoré by boli merateľné, diferencované ciele, ktoré by brali do úvahy stav každej krajiny. Tak by sme mali dosiahnuteľnú stratégiu, ktorú by sme mohli monitorovať,“ vysvetlil stály predseda, pričom dodal, že Rada bude chcieť pravidelne výsledky pokroku.

Lídri by sa mali zamerať na päť či šesť schém zameraných na financovanie výskumu a vývoja, mieru účasti na pracovnom trhu,  vyššie vzdelávanie a obmedzovanie chudoby.   

Predseda Komisie José Manuel Barroso prisľúbil, že na jarnom summite predloží balík návrhov týkajúcich sa ekonomiky založenej na znalostiach a inováciách, inkluzívnej spoločnosti s vysokou zamestnanosťou, a zeleného rastu. Podľa jeho slov, treba nájsť rýchlu cestu z krízy, a súčasne budovať nový ekonomický model, udržateľnú, inkluzívnu sociálnu trhovú ekonomiku.

Nové členské štáty chcú zachovanie spoločných politík

Slovenský premiér Robert Fico po stretnutí Rady uviedol, že Európska únia je presvedčená, že stratégia Európa 2020 nesmie vrátiť Európsku úniu do stavu pred krízou a hoci to nebude jednoduché, pokiaľ splní ciele stratégie, mohla by byť schopná konkurovať Číne, Japonsku prípadne USA.

Nové členské štáty podľa jeho slov zdôrazňovali, že majú spoločné ciele – ekonomický rast, sociálnu trhovú ekonomiku a vysokú zamestnanosť a že pri diskusii o stratégii do roku 2020, nejde o diskusiu o rozpočte EÚ, aj keď naznačujú určité trendy rozpočtového charakteru.

Okrem toho nové členské krajiny podľa neho trvajú na zachovaní spoločných politík, či už poľnohospodárskej alebo energetickej v rámci stratégie, pretože keby neexistovali, jedna skupina krajín, vrátane Slovenska, Čiech, Maďarska a Poľska by boli oproti ostatným významne poškodené.

Z pohľadu Slovenska uviedol, že jediným východiskom je zamerať sa na veľké verejné investície, najmä na budovanie infraštruktúry, keďže trh krajiny je malý a závislý na exporte. „Ak bude možnosť ovplyvňovať vládu aj v ďalšom volebnom období. Môžem veľmi jasne povedať, že budeme veľmi intenzívne pokračovať vo výstavbe ďalších ciest, aj cez PPP projekty,“ vysvetlil.

Slovensko ide iným trendom ako väčšina

Počas diskusií o ekonomickom stave bloku rezonoval najmä fakt, že Európska únia sa trápi s vysokou nezamestnanosťou, ktorá rastie aj v Poľsku a to aj napriek tomu, že ako jediná z členských krajín EÚ nezaznamenalo negatívny hospodársky rast, v januári 2010 v krajine dosiahla takmer 13 %.

„Zdá sa, že nárast nezamestnanosti, ktorý sa blíži v priemere k 10 % je niečo, čo straší každú jednu vládu, ale predovšetkým EÚ ako celok. Aj preto prevláda názor, že kríza ešte ani zďaleka neskončila, že bude prinášať ďalšie a ďalšie obete v podobe znižovania sociálneho štandardu v niektorých krajinách prípadne v inej podobe,“ vysvetlil premiér Robert Fico.

Členské štáty čelia aj vysokému nárastu deficitov, pričom európsky priemer dosiahol 7 %, dokonca hrozí, že dosiahne 7,5 %. „Nejdeme tendenciou, ktorá je v EÚ, ale ideme úplne opačne znižujeme deficit, ktorý bol z pohľadu krízy najvyšší v roku 2009. v roku 2010 už pôjde dole,“ zdôraznil premiér. Okrem toho ubezpečil, že vláda nechce siahať na sociálny štandard Slovákov. „Držíme sa veľmi jasne filozofie, že sa v žiadnom prípade nebudeme dotýkať dosiahnutého sociálneho štandardu, pretože ľudia na Slovensku krízu nespôsobili.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA