Ministri EÚ sú príliš tajnostkárski

Rúško tajomnosti, ktoré sprevádza stretnutia a hlasovania ministrov v Rade EÚ treba odstrániť, hovorí britský europoslanec Michael Cashmen.

V súvislosti s projektom Európskej únie sa často, najmä v posledných rokoch, hovorí “demokratickom deficite” a snahe “priviesť Úniu bližšie k občanom”, čo je formulácia, ktorá sa dá nájsť v agende každého predsedníctva EÚ.

“Je neakceptovateľné, aby sa priamo menovaní ministri demokraticky zvolených vlád naďalej stretávali a volili v tajnosti”, vyhlásil na tlačovej konferencii Michael Cahmen, socialistický poslanec z Británie, člen výboru pre občianske slobody.

Kritizoval predovšetkým komplikovaný prístup k dokumentom zo stretnutí ministrov, čo podľa neho sťažuje ľuďom brať Radu EÚ, ako hlavný rozhodovací orgán, na zodpovednosť. Poslancovi sa nepáči, že veľká časť verejnosti pripisuje všetku zodpovednosť za európsku legislatívu Parlamentu, pričom si neuvedomujú, že konečným rozhodovacím orgánom je práve Rada, u ktorej je trasparentonosť nižšia ako je to v prípade europarlamentu.  

Cahmen navrhuje, aby boli minimálne hlasovania ministrov verejné. Uvedomuje si zároveň, že podstata sa často vyrokuje počas “chodbových stretnutí” veľvyslancov členských štátov alebo ich zástupcov, ktorí pripravujú podklady pre stretnutia ministrov (tzv. COREPER). Rada by podľa poslanca na webe sprístupniť svoje pracovné dokumenty.

Prístupk k dokumentom európskych inštitúcií je v EÚ legislatívne zakotvené a uznávané pravidlo, v praxi ale často naráža na prekážky. Pod paľbu kritiky európskeho ombudsmana za prístup k dokumentom sa včera dostala aj Európska komisia. Zmeny v pravidlách, ktoré Komisia pripravuje, podľa verejného ochrancu práv, obmedzia namiesto toho, aby rozšírili prístup k informáciám. Nikiforos Diamandouros napadol novú definíciu dokumentu, ktorá podľa neho spôsobí, že občania môžu žiadať o prístup len k tým dokumentom, ktoré budú uvedené v registri dokumentov.

Ombudsman hovorí, že navrhovaný systém bude viesť k tomu, že Komisia bude neformálne poskytovať dokumenty vybraným subjektom z vonku, bez toho, aby ich musela zverejniť pre širokú verejnosť. Viac ako štvrtina podnetov, ktoré verejný ochranca práv rieši, sa týka práve odmietnutého prístupu k dokumentom európskych inštitúcií.

REKLAMA

REKLAMA