Na krízu EÚ stačí, aby tí, čo v ňu veria, mlčali

EÚ buď v krátkom čase naberie kvalitatívne novú formu alebo bude smerovať k dezintegrácii, naznačili viacerí účastníci konferencie „EÚ v roku 2012: fiškálna zmluva a budúcnosť integrácie“.

„Ak dokážeme zareagovať na krízu správne, prinesie to kvalitatívne novú formu spolupráce v Európe“, povedal v úvodnom príspevku konferencie minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.  Grécko má dnes podľa neho na výber z dvoch ciest – bolestná a bolestnejšia. Jeho zotrvanie v eurozóne je stále to najlepšie z riešení.

Júnový summit EÚ privedie hospodársku a menovú úniu podľa ministra na novú úroveň (cestovná mapa užšej fiškálnej integrácie) a rezort diplomacie je odhodlaný viesť širokú diskusiu o tom, aké sú slovenské predstavy o budúcnosti Európy. Pripúšťa, že prijaté opatrenia nebudú všeliekom.

V slovenských podmienkach má zmena kompetenčného zákona, ktorý upravuje mechanizmus tvorby európskych noriem na národnej úrovni, potvrdiť úlohu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR ako koordinátora tohto procesu.

Minister zdôraznil, že si pojem „koordinovať“ nemýli s pojmom „riadiť“. Nemá vraj vzniknúť „superrezort“, ministerstvo chce skôr plniť úlohu efektívneho koordinátora , ktorý bude zabezpečovať jednotnú zahraničnú službu a aktívnu tvorbu legislatívneho prostredia EÚ. Vedenie chce tiež aktívnejšie komunikovať s inštitúciami EÚ.

Zodpovednosť za agendu EÚ nesie štátny tajomník pre európske záležitosti Peter Javorčík.

Chceme byť súčasťou riešenia

Podľa Lajčáka chce byť Slovensko súčasťou riešenia pri novom usporiadaní vzťahov v EÚ. Pri tvorbe porastových opatrení „nebudeme čakať na pokyn z Bruselu, ale budeme prichádzať s vlastnými riešeniami“. Rozdiely, ktoré v tejto diskusii v Európe pretrvávajú podľa Lajčáka nie sú neprekonateľné a ďalšie rokovania budú skôr o modalitách. Potvrdil, že eurobondy neodmietame.

Na Európske rady treba podľa šéfa rezortu diplomacie prichádzať s cieľom posilnenia spoločného projektu. „Rozhorčujú ma lídri, ktorí idú na Európske rady bojovať proti EÚ. Predstavy sú vždy rôzne, ale diskusia by sa mala viesť jedným smerom“.

Na krízu Európskej únie podľa podpredseda Európskej komisie Maroša Šefčoviča stačí, aby tí, čo v ňu veria, mlčali. Uviedol však, že sa teší novému kooperatívnemu duchu, ktorý zavládol medzi vládou a európskymi inštitúciami. Vyjadril podporu koordinačnej úlohe pre MZV. Ocenil pozvanie na rokovanie vlády, kde diskutovať o špecifických odporúčaniach Európskej komisie pre Slovensko v rámci Európskeho semestra.

Podpredseda eurokomisie hovoril o možnostiach, ktoré Európska komisia zvažuje na podporu rastu. Pri spoločnom znášaní dlhového bremena sa podľa neho diskusia výrazne posunula od kategorického „nie“ k otázke kedy. Možnosti skrýva aj európsky jednotný trh a smernica o službách. (Rozhovor s Marošom Šefčovičom si môžete prečítať tu).

Šěfčovič prízvukuje, že aj európsky rozpočet je investičný nástroj. Štátny tajomník MZV Peter Javorčík dodáva, že rozpočet EÚ bude pravdepodobne jediný investičný nástroj, ktorý bude mať Slovensko v najbližšej dobe k dispozícii a tak treba  k tomu aj pristupovať.

V oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa snažíme urýchliť konvergenciu, hovorí Javorčík, a „vieme si predstaviť aj nižší rozpočet pre krajiny, ktoré majú príjem z poľnohospodárstva vyšší ako je priemer EÚ“.

Konsolidácia nie je masochizmus

Nechceme mať nad sebou Damoklov meč v podobe procedúry nadmerného deficiu, nerobíme to preto, že to od nás chce Komisia, ale medzinárodné finančné trhy, vysvetľuje štátny tajomník Ministerstva financií SR Vazil Hudák. „Konsolidácie nie je masochizmus, robíme to pre stabilitu.“

Podľa neho momentálne Slovensko dopláca na medzinárodných finančných trhoch na členstvo v eurozóne a prirážka je o niečo vyššia. Navyše, kým pred voľbami v Grécku mala americká strana pri nedávnej transakcii záujem o dlhopisy v hodnote 2 miliárd, po gréckych to bolo len 1,5 miliardy.

Dopĺňa, že tento fakt je treba vidieť v kontexte, keďže doteraz sme z eura profitovali.

Hoci Nemecko s ratifikáciou fiškálneho kompaktu a ESM (trvalého eurovalu) čaká na výsledky gréckych volieb, na Slovensku pôjde ratifikácia podľa plánu.

Podľa Vazila Hudáka, ktorý má za sebou profesionálne pôsobenie v bankovom sektore (JP Morgan), boli kreatívne finančné nástroje, ktoré sú dnes z veľkej časti označované ako jedna z príčin krízy, vytvárané predovšetkým na objednávky vlád, ktoré potrebovali zaplátať diery v rozpočte. „Bankári na to potom radi naskákali“. Snaha riešiť machinácie je snaha riešiť prejavy, nie príčiny krízy.

Europeizovaný nemecký recept

Výskumník nemeckého think-tanku Stiftung Wissenschaft und Politik (SWP) Kai-Olaf Lang hovorí, že v Európe sú momentálne dva tábory. Tí, ktorí si myslia, že Nemecko má riešenie na krízu a tí druhí, ktorí sa boja nemeckej dominancie. V Nemecku však podľa neho rastie pocit, že sa od Nemecka ani tak neočakáva, aby odpoveď na krízu viedlo, ale aby ju platilo. Nemecký tvrdý postoj je spôsobený aj obavou z ohrozenia jeho schopnosť pôsobiť v eurozóne ako stabilizátor (aktuálne je jeho podiel verejného dlhu k HDP na úrovni 80 %) a tiež snahou neohroziť krehký domáci konsenzus ohľadne participácie na záchranných mechanizmoch.

Fiškálna zmluva je podľa nemeckého akademika  len jedna súčasť skladačky riešenia krízy a je pravdepodobne príliš úzko koncipovaná, aby riešila všetky aspekty krízy. Podľa neho je tiež diskusia o raste príliš obmedzená, pretože aj európske fondy z časti prispeli k niektorým bublinám v Európe.

Kríza tiež podľa Langa ukázala úplnú kapituláciu politikov voči finančným trhom.

Demokraciu treba posunúť na nadnárodnú úroveň

Na konferencii vystúpil aj bývalý britský konzervatívny europoslanec John Stevens, ktorý bol podpredsedom hospodárskeho a menového výboru EP, kde mal v rokoch 1998 a 1999 na starosti legislatívu súvisiacu so zavádzaním eura. Snažil sa tiež vrátiť Konzervatívnu stranu k pro-európskym tradíciám.

Tvrdí, že Európska únia je najlepším investičným projektom na svete. Úspešnosť Európy demonštruje porovnaním s USA. Napriek veľkým rozdielom, ktoré sú medzi EÚ a USA a oveľa väčším prekážkam vo vnútri EÚ oproti Amerike, sa ekonomický výkon oboch celkov sa až tak výrazne nelíši. Preto si myslí, že ak sa v Európe podarilo zostávajúce prekážky odstrániť, ekonomický potenciál pre kontinent by bol obrovský.

Británia podľa neho chce, aby euro padlo, parlament sa však obáva, že náklady s tým spojené budú pre britskú ekonomiku príliš veľké. V súčasnosti je Británia mimoriadne nepriateľsky naladená voči EÚ a v prípade prehlbujúcich sa problémov nevylučuje Stevens referendum o vystúpení z EÚ. „Ak eurozóna padne budeme tu mať inú, oveľa temnejšiu, Európsku úniu“, hovorí.

Stevens si myslí, že sa sme v EÚ svedkami totálnej absencie politického vedenia (leadership), v situácii kedy trhy úplne kontrolujú situáciu. Pripomína, že napríklad Španielsko už bolo v podobnej situácii ako v súčasnosti pred vstupom do EÚ, rozdiel je však v tom, že vtedy mala krajina pred sebou konštruktívnu víziu, ktorú dnes nemá.

Odpoveďou na globálne ekonomické procesy nemôže byť podľa Stevensa (re)nacionalizácia. Moc na národnej úrovni má čoraz menej možností akokoľvek ich ovplyvňovať. Jedinou nádejou pre demokraciu preto je, aby sa posunula na nadnárodnú úroveň, inak jej budú dominovať ekonomické sily.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA