Na Slovensku sa páči štvrtý Junckerov scenár

Únia má robiť menej vecí, ale lepšie. To je možnosť, ktorá u slovenských politikov nachádza opatrnú pozitívnu odozvu.

Európska komisia minulý týždeň pomenovala 5 scenárov ďalšieho vývoja EÚ do roku 2025.

Prvý scenár z tzv. Bielej knihy predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera počíta len s malými zmenami fungovania EÚ, druhý hovorí o dôraze len na spoločný európsky trh, tretí o spolupráci tzv. ochotných krajín v konkrétnych oblastiach (viacrýchlostná EÚ). Štvrtou možnosťou je okresať oblasti, ktorým sa Únia venuje a tie posilniť, a posledný, piaty, scenár by mohol viesť k federalizácii Únie.

Fico: Chceme byť v jadre

Premiér Robert Fico hovorí, že ak sa realitou stane viacrýchlostná Únia, Slovensko chce a „musí byť v jadre európskej integrácie“, keďže EÚ považujeme za životne dôležitý projekt. Fico tvrdí, že Slovensko sa aj preto správa fiškálne zodpovedne, aj preto solídne zvládlo predsedníctvo v Rade EÚ.

OĽaNO: Väčšina scenárov smeruje k rozpadu

Podľa opozičného poslanca OĽaNO-NOVA Jozefa Viskupiča štyri z piatich scenárov smerujú k rozpadu Únie. “Aj vzhľadom na brexit a na atmosféru v EÚ považujem za najnebezpečnejší prvý scenár. Únia potrebuje zmenu,” povedal Viskupič. Problém vidí aj v modeli, ktorý hovorí len o jednotnom trhu. “Rezignácia na ostatné politiky je tiež cesta do pekla,” poznamenal.

Za nevhodný považuje aj scenár o dvojrýchlostnej Európe, keďže aj ten by podľa neho viedol k rozpadu Únie. Piaty scenár by podľa neho mohol viesť k vzbúreniu sa členských krajín.

Čiastočne pozitívne teda vníma len štvrtý scenár nazvaný “robiť menej, ale efektívnejšie”. Skeptický je síce k spoločnej zahraničnej politike, ale aj tak sa mu javí tento scenár aj z pohľadu Slovenska najlepší z ponúknutých. “Mohol by viesť k ozdraveniu procesov v EÚ a k zachovaniu Únie aj so Slovenskom ako členským štátom,” povedal.

SaS: Ideálna je kombinácia štvrtého a piateho scenára

Poslanec SaS Martin Klus hovorí, že pre stranu je neprijateľný prvý a posledný scenár. “Ak totiž z Únie odchádza kľúčový členský štát a takmer v každej jej členskej krajine rastú radikálne až extrémistické sily, ktoré jej existenciu odmietajú, tak sa nemôžme tváriť že sa nič nedeje a ‘pokračovať’,” vysvetlil poslanec SaS.

Z rovnakých dôvodov je podľa neho nerealistický, až kontraproduktívny, aj scenár predpokladajúci hlbšiu spoluprácu a smerovanie k superštátu – Spojeným štátom európskym. “Tie dnes odmieta značná časť európskej populácie i mnohé členské štáty. Presadzovanie tohto scenára, ktorý favorizuje Európska komisia, by len zvýšil tlak na odchody ďalších členských štátov a skorý rozpad EÚ,” uviedol.

Scenár v podobe výhradne spoločného európskeho trhu je v období eura a Schengenského priestoru už podľa Klusa nerealizovateľný. “Preto do úvahy prichádzajú už len scenáre tzv. viacrýchlostnej EÚ resp. zameranie sa na kvalitu miesto kvantity,” doplnil.

SaS sa domnieva, že ideálna by bola ich kombinácia. “Viaceré kompetencie je totiž potrebné previesť späť na členské štáty, či dokonca na úroveň regiónov a miest. Zároveň je však potrebné tie, ktoré EÚ zostanú, realizovať ďaleko dôslednejšie a kompetentnejšie. Typickým príkladom je ochrana spoločných hraníc” hovorí Klus.

Most-Híd: Totálny reštart je nemožný

Predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR František Šebej (Most-Híd) v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12, povedal, že “pri tomto počte členských krajín vrátiť sa na nulu a totálny reštart je podľa mňa nemožný, nerealistický a nežiaduci.”

Podľa Šebeja je pravdepodobný scenár, že bude Únia pokračovať v súčasnej podobe, čo sa mu nepozdáva. “To nie je dobrý scenár,” povedal Šebej. Najviac by sa podľa Šebeja malo hovoriť o štvrtom scenári nazvanom “robiť menej, ale efektívnejšie”.

KDH: Dobrovoľná spolupráca

Europoslanec Ivan Štefanec (KDH, EPP) v rovnakej realácii povedal, že pre Slovensko bola najlepšia kombinácia prvého scenára “pokračujeme” a štvrtého “robiť menej, ale efektívnejšie”. Treba podľa neho dodržiavať dobrovoľnú spoluprácu členských štátov a sústreďovať sa na integráciu napríklad v otázke jednotného digitálneho trhu či energetickej únie. “Aby bol pre našich ľudí dostupnejší a lacnejší internet, lacnejšie a dostupnejšie energie,” vysvetlil s tým, že Slovensko by malo zostať v jadre európskej integrácie.

Europoslanec Eduard Kukan (EPP) tiež vidí ako najschodnejšiu štvrtú možnosť. Viac v rozhovore s ním.

 

Kukan o Bielej knihe: Bolo by lepšie, keby to bol jeden scenár

 

Blaha: Viac Európy tam, kde to všetkých posilňuje

Predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) hovorí, že Biela kniha je dôkazom toho, že Európa absolútne nevie, čo chce a nedokáže dať ľuďom jasnú víziu a perspektívu.

“Prvý scenár nič nerieši a nedáva odpovede na krízu dôvery voči EÚ,” uviedol Blaha. Druhý je podľa neho ešte horší, “pretože vykláňa EÚ k číremu neoliberalizmu, ktorého majú ľudia plné zuby.” Tretí scenár by Európu podľa Blahu rozdrobil na malé kúsky a bol by začiatkom konca EÚ.

“Do úvahy teda prichádzajú iba dva posledné scenáre, o ktorých má zmysel reálne diskutovať,” myslí si predseda parlamentného európskeho výboru. Piaty, federatívny scenár, je podľa neho čoraz menej atraktívny pre veľkú časť Európanov a je čoraz viac nerealistický.

Za najzaujímavejší scenár teda Blaha považuje ten štvrtý. “Model, ktorý by ponúkol viac Európy tam, kde to všetkých posilňuje, a teda najmä v sociálnej oblasti či v ekonomickej oblasti, v ktorých iba spoločne môžeme čeliť neoliberálnej globalizácii, a naopak, viac národných špecifík by bolo treba ponechať v oblastiach, ako sú migrácia, zahraničná politika či kultúra.”

Maňka: Vždy bude niekto proti

Europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD) hovorí, že bude obhajovať taký scenár, v ktorom  by EÚ dokázala riešiť očakávania ľudí naprieč rôznymi oblasťami. „To je možné vtedy, ak budeme postupovať spoločne, prijímať viac spoločných rozhodnutí. Akúkoľvek cestu si vyberieme, musíme sa dobre pripraviť na to, že vždy, aj pri tom najlepšom riešení sa nájdu skupiny ľudí, ktoré budú proti. Dôležité je, aby sme aj týmto ľuďom dôkladne veci vysvetľovali.“

Je podľa neho teraz nielen na Európskom parlamente, ale na národných vládach, národných parlamentoch, občanoch, aby o tom diskutovali a vybrali si to najlepšie riešenie.

Geist: Realistický je jeden a pol scenára

„Pokračovanie v súčasnom kurze nie je riešením. Odkladanie ťažkých rozhodnutí, plátanie dier a stále zložitejšie kompromisy sú len postupným odumieraním integrácie. Posun k federácii vo formáte EÚ 27 je ťažko priechodný,“ vysvetľuje Radovan Geist, vydavateľ EurActiv.sk. „Robiť  “viac v menšom počte oblastí” môže znieť príťažlivo, ťažko sa ale dohodneme na prioritách, na ktoré treba sústrediť energiu a peniaze.“

Návrat k jednotnému trhu je podľa neho iluzórny napríklad preto, že nemôže dlhodobo fungovať bez spoločných pravidiel v mnohých oblastiach – od technických noriem, cez environmentálne, až po sociálne štandardy a nejakú formu koordinácie menových politík.

„Ostane tak posledná možnosť. Keďže sa vo viacerých kľúčových oblastiach 27 krajín nebude schopných dohodnúť, no krízy si nejaké riešenia vyžadujú, dohodnú sa užšie skupiny krajín. Posilnia integráciu v daniach, obrane, boji proti finančným podvodom a pod. Viacrýchlostná Európa nie je optimálnym riešením, no ostáva posledným politicky predstaviteľným,” konštatoval analytik.

Polovicu scenára rezervoval pre možnosť, že sa lídri pokúsia “prepotácať krízami pokračovaním v súčasnom kurze, či už to urobia z hlúposti, krátkozrakosti alebo zbabelosti”. Výsledkom by podľa neho bola politická katastrofa.

 

2 Comments

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA