Nad EÚ sa vznáša tieň vojny v Iraku

Vyšetrovanie toho, ako vlády v Británii a v Holandsku rozhodovali o podpore americkej invázie do Iraku môže mať vplvy na výber vrcholných pozícií v rámci EÚ. V hre sú mená Tonyho Blaira, Jaap de Hoop Scheffera i José Manuela Barrosa.

NY Times Fake titulka
Zdroj: http://www.flickr.com/photos/magicasland/3026068301/

Pozadie

Veľká Británia: Tribunál pre informácie, britský orgán pre ochranu informácií 27. januára 2008 rozhodol, že zverejní záznam zo stretnutia vládneho kabinetu z 13. a 17 . marca 2003, kedy ministri rozhodovali o tom, či je podpora americkej invázie do Iraku v súlade s medzinárodným právom.

Záznamy sa zvyčajne uchovávajú v tajnosti roky, tribunál však rozhodol, že ide o ide o výnimočný prípad, kedy verejný záujem na odhalení informácií prevyšuje záujem na jej utajení. Vláda má 28 dní na to, aby sa proti rozhodnutiu odvolala.

Holandsko: Holandský premiér Jan Peter Balekenende dal zelenú podobnému vyšetrovaniu, ktoré žiadala Strana práce, člen Balkenendeho trojkoalície. Premiér oznámil, že vyšetrovanie bude viesť špeciálna komisia, ktorej bude predsedať bude bývalý predseda najvyššieho súdu Willibrord Davis. Správa by mala byť známa pred 1. novembrom 2009.

Otázky

Vyšetrovanie úlohy, ktorú zohrali európski politici v dňoch pred irackou vojnou by mohlo zavážiť v kontexte obsadzovania najvyšších postov v rámci novej štruktúry EÚ, o ktorých sa bude rozhodovať tento rok. Pre EurActiv to povedal zdroj, ktorý si neželá byť menovaný.

Výsledky národných vyšetrovaní by mohli byť relevantné pri rozhodovaní o budúcom predsedovi Európskej komisie – a v prípade, že bude ratifikovaná Lisabonská zmluva – aj stáleho predsedu Európskej rady a šéfa zahraničnej politiky EÚ.

Týkať by sa to potenciálne mohlo britského expremiéra Tonyho Blaira, holandského premiéra Jana Petra Balkenendeho, jeho ministra zahraničných vecí Jaap de Hoop Scheffera ako aj súčasného predsedu Európskej komisie, ktorý bol v tom čase premiérom Portugalska, José Manuela Barrosa.

  • Britské vyšetrovanie

Britská vláda do 23. februárom rozhodne, či bude otvárať Pandorinu skrinku a zisťovať, do akej miery je možné Tonyho Blaira viniť za útok na Irak, ktorý, ako sa ukázalo, nemal k dispozícii zbrane hromadného ničenia.

Meno bývalého labouristického premiéra Veľkej Británie je skloňované v súvislosti s novým postom stáleho predsedu Európskej rady najčastejšie. Pred niekoľkými dňami povedal Alain Minc, jeden z poradcov francúzskeho prezidenta, že Sarkozy Blaira na túto pozíciu nominuje.

Blaira však často kritizujú za podporu Georga Busha a jeho invázie do Iraku napriek neexistencii rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Kým bol Blair v úrade odmietol zverejniť informácie o tom, ako sa rozhodovalo v predvečer irackej invázie.

  • Holandská previerka

Jan Peter Balkenende ustúpil tlaku koaličnej Labour party po tom, čo boli v tlači zverejnené niektoré z tajných vládnych zápisníc. Z nich vyplýva, že Balkenendeho vládu varovali, že invázia má pochybný právny základ.

Balkenendemu sa podarilo oddialiť prezentáciu správy špeciálnej komisie do konca októbra, to znamená po voľbách do Európskeho parlamentu. Napriek tomu, výsledky vyšetrovania môžu mať vplyv na údajnú Balkenedeho ambíciu nahradiť Barrosa na čele Európskej komisie.

Balkenende oficiálne poprel, že má záujem o tento post. Vyšetrovanie ale môže zmariť nádeje všetkých holandských kandidátov na posty v rámci top štruktúry EÚ, napríklad Jaap de Hoop Scheffera. Scheffer bol v čase rozhodovania o invázii do Iraku ministrom zahraničia. Existuje dokument, ktorého autorom je jeden z poradcov na  ministerstve, v ktorom varoval ministra, že pre tento typ vojenskej akcie neexistuje solídny právny základ.

Scheffer opúšťa úrad generálneho tajomníka NATO a tipujú ho za jedného z horúcich kandidátov na budúceho šéfa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

  • Kompromitovaný Barroso?

Predseda Európskej komisie si je stále menej istý svojím znovuzvolením, tvrdia viaceré zdroje. Hlavným dôvodom je strata podpory zo strany Nicolasa Sarkozyho. Barroso v plnej miere podporil americkú inváziu do Iraku. Ako portugalský premiér zorganizoval kľúčový summit na Azorských ostrovoch 16. marca 2003, na ktorom sa okrem neho zúčastnili vtedajší americký prezident George Bush, britský premiér Tony Blair a španielsky premiér José María Aznar.

Väčšina krajín EÚ v končenom dôsledku vojnu v Iraku podporila. Podľa diplomatických zdrojov však len niekoľko európskych lídrov zohralo v tejto vojne kľúčovú úlohu práve ich politická budúcnosť je teraz v stávke.

Invázia sa začala 20. marca 2003, tri dni po stretnutí na Azorách. Číslo civilných obetí konfliktu sa podľa oficiálnych údajov šplhá ku 100 tisíc.

Pozície

Britský labouristický europoslanec Richard Corbett odmieta, že by vojna v Iraku mala nejakým spôsobom ovplyvniť európske voľby. „Myslím si, že je to búrka v pohári vody. Vždy tam bude diskusia, či to bolo dobré alebo zlé. Ale už sme sa pohli ďalej a samotný Irak už nie je v rovnakej situácii.“

Nevidím ani problém v tom, prečo by nemal byť niekto ako napríklad Tony Blair, ktorý podporil inváziu do Iraku nominovaný na šéfa Rady. „V tom čase takmer všetky zo súčasných 27 členských krajín, s výnimkou jednej alebo dvoch, podporili inváziu“.

REKLAMA

REKLAMA