Najdrahší na slovenskom predsedníctve EÚ budú ľudia

Z celkovo odhadovaných 60 až 70 miliónov eur na slovenské predsedníctvo Rady EÚ v roku 2016 pôjde väčšina na jeho personálne zabezpečenie.

Ministerstvo zahraničia zatiaľ presnejšie vyčíslilo rozpočet na prípravu predsedníctva na rok 2015. Malo by ísť o 15, 6 miliónov eur. Dnes bude materiál schvaľovať vláda SR. O tom, koľko bude Slovensko potrebovať v samotnom roku predsedníctva (2016) sa rozhodne až na jar. 

Najväčšiu položku budú v roku 2015 tvoriť platy pracovníkov štátnej správy podieľajúcich sa na príprave slovenského predsedníctva. Pôjde najmä o ľudí na Stálom zastúpení SR pri EÚ, zamestnancov MZVaEZ v Bratislave a Sekretariátu predsedníctva.

Pre účely predsedníctva sa posilnia „európske“ kapacity na všetkých ministerstvách.  Nebude to ale rovnomerné, najviac posíl príde na ministerstvo financií, či na ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré spravujú najväčšiu európsku agendu. Stále zastúpenie SR v Bruseli posilní počas predsedníctva na 189 ľudí oproti 80 počas normálneho chodu. Ráta sa aj s využitím 20-25 stážistov, čerstvých absolventov, ktorí budú môcť počas predsedníctva plniť pomocné úlohy.

Prvá skupina výdavkov na predsedníctvo vo výške 12,6 milióna eur (81 % budúcoročných výdavkov) zahŕňa okrem platov aj dopravu pracovníkov a prenájom bytových priestorov.

Ďalšie, nižšie skupiny výdavkov, pokrývajú vzdelávanie a odbornú prípravu (682 tisíc eur), napríklad jazykové kurzy angličtiny a francúzštiny, logistiku, bezpečnosť (788 tisíc), kultúrno-mediálnu prezentáciu (608 tisíc) a administratívu a techniku (488 tisíc).

Post-krízové predsedníctvo

Celkovo sa projekcie rozpočtu predsedníctva (od začiatku príprav až po rok 2017) odhadujú na 60 až 70 miliónov eur, čo je úroveň rozpočtov iných „pokrízových“ predsedníctiev. Pre porovnanie, Česká republika minula v roku 2009 136 miliónov eur, Maďarsko v roku 2011 81 miliónov eur. V menej vzdialenej minulosti stálo predsedníctvo EÚ Litvu 62 miliónov eur.

Slovensko zvažovalo aj kúpu novej budovy pre Stále zastúpenie v Bruseli. Nakoniec sa rozhodlo pre prenájom novej na dobu predsedníctva a rekonštrukciu terajších priestorov, ktorá by mala stáť do 4,9 milióna eur. Nepočíta sa do výdavkov predsedníctva, ministerstvo argumentuje, že by bola potrebná v každom prípade. V Bratislave, kde sa bude konať väčšina na Slovensku organizovaných stretnutí počas predsedníctva, sa bude využívať už zrekonštruovaná budova Reduty, hotel Bôrik a budova starej Národnej rady.

Časť potrieb predsedníctva, napríklad automobily alebo dary pre delegácie (vína) sa bude snažiť Slovensko obstarať formou sponzoringu. Nakoľko ho ale vo vzťahu k verejným inštitúciám zákon nepozná, bude musieť byť pre potreby predsedníctva legislatívne ošetrený.

Program

Program predsedníctva je len vo veľmi rannom štádiu plánovania a odvíja sa od mapovania priorít novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Zohľadnia sa v ňom už naplánované revízie niektorých politík – napríklad revízia 7-ročného rozpočtového rámca a s ním súvisiacej kohéznej politiky, revízia tzv. rómskej stratégie a stratégie pre automobilový priemysel. Program tria predsedníctiev (Holandsko-Slovensko-Malta) by mal byť sfinalizovaný na budúci rok, špecifický program slovenského predsedníctva na začiatku roku 2016.

Pri príprave musí organizácia rátať s flexibilitu a byť pripravená posilniť tematicky oblasti, ktoré by sa v danom polroku ukázali ako kľúčové, či krízové.

Politický konsenzus?

MZVaEZ ráta s politickým konsenzom o dôležitosti predsedníctva. Minulý rok parlamentné politické strany podpísali v tomto zmysle z iniciatívy rezortu diplomacie deklaráciu. O dôležitosti slovenského predseníctva hovoril vo svojom inauguračnom prejave aj prezident Andrej Kiska. 

Odborná príprava bude čakať aj nových ministrov, ktorí po parlamentných voľbách v marci 2016 nastúpia do vedenia jednotlivých rezortov. Ich úlohou bude už o dva mesiace predsedať jednotlivým formáciám Rady ministrov EÚ.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA