Nastal čas odplatiť sa, hovoria Estónci na začiatku predsedníctva

Estónsko chce na čele Rady EÚ využiť svoje digitálne know-how v prospech budovania jednotného európskeho digitálneho trhu.

Estónsko má čo ponúknuť Európe a rado by sa Európskej únii odvďačilo za doterajšiu pomoc a podporu.Uviedla to estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová počas štvrtkového stretnutia s európskymi novinármi v Tallinne.

Estónci dnes preberajú po Malte rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Zaskakujú za Britov

Pôvodne mala pobaltská krajina historicky prvýkrát predsedať Rade až od začiatku roka 2018, kedy si zároveň pripomína storočnicu svojej nezávislosti.

Kvôli brexitu, ale zrušila svoje plánované predsedníctvo (júl-december) Veľká Británia, preto sa na jej miesto sa posunulo Estónsko.

“Prešlo 25 rokov a cítime, že máme Európe čo ponúknuť, že nastal čas odplatiť sa,” uviedla Kaljulaidová. Poďakovala EÚ za podporu vo chvíľach, keď bola jej krajina krátko po osamostatnení bola slabá. Estónci chcú EÚ ponúknuť to, v čom sú najlepší v Európe – svoje digitálne zručnosti, výborné skúsenosti s digitalizáciou štátnej správy a ochranou pred kybernetickými útokmi.

Digitálne zruční

V Estónsku až 30 percent Estóncov hlasuje vo voľbách elektronicky, 96 percent podá daňové priznanie v priebehu troch minút cez on-line formulár, vďaka elektronickému osobnému preukazu štátne inštitúcie nájdu samé potrebné informácie, čo zjednodušuje alebo odstraňuje väčšinu úradných vybavovačiek. Estónsko vďaka elektronickému spravovaniu vecí verejných ušetrí mesačne 300 metrov vysokú kopu dokumentov a spisov, čo je výška Eiffelovej veže.

Estónsko chce počas polročného predsedníctva EÚ podporiť rozvoj digitálnych inovácií so zameraním na elektronické verejné služby.

“Ponúkame našu pomoc, aby sme prispeli k tomu, že digitálne aspekty všetkých politík EÚ budú dobre pokryté a prijaté počas nášho predsedníctva,” uviedla Kaljulaidová, ktorá ako bývalá členka Dvora audítorov EÚ dobre pozná fungovanie európskych inštitúcií.

Ideálny stav by bol, keby v Únii existoval voľný tok dát, napríklad keby si všetky členské krajiny navzájom uznávali elektronický podpis. Tak ako to funguje medzi Estónskom a Fínskom či Luxemburskom.

Menej papiera, väčšie kyber-riziká

Estónci už v oblasti digitalizácie štátnej správy školili delegácie všetkých členských štátov EÚ a ich odborníci boli pozvaní do viac ako 60 krajín sveta. Za 13 rokov od vstupu do EÚ sa Estónsku podarilo odbúrať 40 percent byrokracie, tvrdia jeho experti na digitalizáciu štátnej správy.

Prezidentka dodáva, že národné vlády by rovnako mali dbať na digitálne vzdelávanie ľudí, čo je základný krok v oblasti ochrany pred kybernetickými útokmi. “Digitalizácia, tak ako všetky ostatné technológie, mení život spoločnosti. Treba byť na to pripravený,” odkázala Kaljulaidová.

Ekonomika a bezpečnosť

Mottom estónskeho predsedníctva je “Jednota prostredníctvom rovnováhy”. Estónsko si zvolilo štyri hlavné priority v agende EÚ, v rámci ktorých chce čo najviac pokročiť v konkrétnych politikách EÚ. Tie pokrývajú ekonomickú, vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť ako aj sociálnu oblasť: otvorená a inovatívna ekonomika; bezpečná a dobre chránená Európa; digitálna Európa s voľným tokom dát a inkluzívna a udržateľná Európa.

V najcitlivejších otázkach ako je bezpečnosť a migrácia, ale aj klimatické otázky bude Tallinn pokračovať v práci predošlých predsedníctiev, ambíciu však majú Estónci pokročiť v digitálnej agende a pri budovaní jednotného digitálneho trhu, ktorý má byť dobudovaný do roku 2018.

Estónske predsedníctvo sa nebude zaoberať otázkou brexitu, na to je ustálený systém rokovaní a rokovania o budúcich obchodných vzťahoch medzi EÚ a Britániou sa začnú až počas bulharského alebo rakúskeho predsedníctva v EÚ.

Energetická únia

Estónske predsedníctvo však chce ráznejšie pokračovať v oblasti budovania energetickej únie s dôrazom na obnoviteľné zdroje. Prezidentka Kaljulaidová upozornila, že Estónsko nie je súčasťou energetického trhu EÚ a preto prijalo politické rozhodnutie v najbližšom desaťročí sa „odstrihnúť“ od doterajšej energetickej infraštruktúry ešte zo sovietskych čias. Estónci chcú vybudovať prepojenia na trh s elektrinou v strednej Európe a prispieť k energetickému prepojeniu sever-juh.

Migrácia

Prezidentka s odkazom na citlivú oblasť migrácie upozornila, že treba prelomiť patovú situáciu ohľadom Dublinského mechanizmu a zrejme bude treba prehodnotiť význam solidarity ako ju chápe Brusel. Estónsko podľa jej slov plnilo všetky potrebné kroky v rámci povinných kvót, avšak aj napriek tomuto otvorenému prístupu nedokázalo zabrániť sekundárnej migrácii. Estónske predsedníctvo preto bude trvať na postoji, že relokácie utečencov sú len jedným z bodov migračnej agendy.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA