Nemecko a Francúzsko presadzujú vytvorenie európskeho prokurátora

EÚ sa nenašla jednomyseľný súhlas so vznikom Úradu európskeho prokurátora. Paríž s Berlínom navrhujú posilnenú spoluprácu.

Ešte pred dvoma mesiacmi sa zdalo, že vzniku Úradu európskeho prokurátora nestojí nič v ceste. Slovenské predsedníctvo dokázalo nájsť kompromis v najkontroverznejších otázkach a členské štáty sa „v princípe“ dohodli na vzniku úradu, ktorého existenciu predpokladá Lisabonská zmluva.

Situáciu skomplikovalo Švédsko: parlament odmietol dať vláde mandát na finálny súhlas. K výhradám sa na poslednú chvíľu pridali aj niektoré iné krajiny. Keďže ide o otázku, v ktorej potrebná jednomyseľnosť, ministri spravodlivosti 8. decembra v Bruseli vznik európskeho prokurátora neodklepli.

Posilnená spolupráca

Situáciu sa pokúsil odblokovať francúzsky minister spravodlivosti Jean-Jacques Urvoras a jeho nemecký kolega Heiko Maas – navrhli, aby bol prokurátor vytvorený na základe „posilnenej spolupráce“.

V spoločnej deklarácii vyzvali na rokovania o vytvorení inštitúcie „na základe článku 86 Zmluvy o fungovaní Európskej únie“. Ten upravuje možnosť, aby skupina pristúpila k hlbšej spolupráci v oblasti, v ktorej sa na integrácii nechcú podieľať všetky krajiny.

Podľa článku 86, na vytvorenie návrhu legislatívy môže Komisiu vyzvať skupiny minimálne 9 členských štátov. Ak sa ho v Rade nepodarí schváliť, krajiny sa môžu na základe tohto návrhu rozhodnúť pre posilnenú spoluprácu.

„Diskusie v Rade dnes potvrdili sinú podporu členských krajín tomu, aby sme využili dynamiku a zhromaždili tak veľa krajín, ako to bude možné, za plán na Úrad európskeho prokurátora“. Povedal zdroj z prostredia Európskej komisie.

Takáto spolupráca bude otvorená aj členským krajinám, ktoré sa k nej na začiatku nepripoja.

Daň z pridanej hodnoty

Hoci sa Slovenskému predsedníctvu nepodarilo dotiahnuť roky trvajúce rokovania o vytvorení Úrad európskeho prokurátora, zaznamenalo iný úspech. Úlohou prokurátora má byť ochrana finančných záujmov Európskej únie.

Komisia navrhla smernicu, v ktorej medzi tieto záujmy zaradila aj výber dane z pridanej hodnoty – keďže časť vybranej dane je jedným z príjmov rozpočtu EÚ. Prijatie tejto smernice bolo pre Komisiu, aj pre väčšinu v Európskom parlamente, nevyhnutnou podmienkou vzniku prokurátora. Bez nej by totiž nemal dostatočné kompetencie.

Niektoré členské krajiny, vrátane Nemecka, však s tým nesúhlasili. Argumentovali, že výber daní patrí do výlučnej kompetencie štátov. Slovenskému ministerstvu financií sa ich nakoniec podarilo presvedčiť – napriek tomu, že Berlín začal ešte na poslednú chvíľu rozhodnutie blokovať.

Úloha pre Maltské predsedníctvo

Dotiahnutie vytvorenia Úradu európskeho prokurátora, vrátane kompetencie ochrany výberu DPH, je tak na Maltskom predsedníctve. Je nepravdepodobné, že sa podarí nájsť súhlas všetkých krajín, takže sa pôjde cestu posilnenej spolupráce.

Malta nepatrila medzi podporovateľov zriadenia tejto inštitúcie.

REKLAMA

REKLAMA