Nemecko odmieta Chiracove návrhy

Takmer všetci lídri EÚ odmietli návrh francúzskeho prezidenta na záchranu Ústavnej zmluvy EÚ tým, že by sa rozdelila na jednotlivé kapitoly a tie by sa integrovali do existujúceho rámca Únie.

 

Krátka správa

V novoročnom príhovore pre diplomatov prezident Jacques Chirac povedal, že zotrvanie na dnešnom stave v ústavnom procese by znamenalo, že EÚ ostáva „v stave inercie a paralýzy“. Chirac žiadal vytvorenie skupiny „priekopníckych krajín“, ktorá by prevzala vedenie v ďalšom integračnom procese. Povedal že si želá, aby na júnovom summite európski lídri „mohli prijať rozhodnutia potrebné na zabezpečenie lepšieho fungovania inštitúcií na základe existujúcich zmlúv“. Chirac spomenul špecificky „tri oblasti: vnútorná bezpečnosť a spravodlivosť, vonkajšia politika a obrana EÚ, a lepšia participácia národných parlamentov na rozhodovacom procese v EÚ“.

Zatiaľ čo belgické médiá zdôrazňovali, že Chiracove slová odrážajú dávnejšie návrhy belgického premiéra Guya Verhofstadta, politici z iných členských krajín i predseda Komisie Barroso reagovali vyhláseniami, podľa ktorých posledné čo EÚ potrebuje je ďalšie rozdelenie konkurujúcimi si blokmi. Rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel v tomto duchu vyhlásil: „Nechcem vidieť žiadne nové rozdeľujúce línie bežiace cez Európu.“ Hans-Gert Pöttering a Martin Schulz, lídri najväčších parlamentných politických skupín (EPP-ED, PES) sa tiež postavili proti návrhu.

Pre nemeckú vládu bola Chiracova iniciatíva prekvapením. Nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier povedal, že rakúsky kancelár Schüssel v súčasnosti konzultuje s vládami EÚ o tom, ako oživiť ústavný proces, no iniciatíva francúzskeho prezidenta „veci nijak neuľahčuje… Pre Predsedníctvo EÚ prišla trochu priskoro“.

Ústavný proces v EÚ dostal ďalší úder 11. januára 2005, keď po stretnutí s rakúskou ministerkou zahraničných vecí Ursulou Plassnik jej holandský kolega Ben Bot vyhlásil, že „európska ústava je pre Holandsko mŕtva“.

Ratifikačný proces na Slovensku sa zastavil ešte minulého roku. Európsku ústavnú zmluvu síce schválil parlament, prezident ju však zatiaľ nepodpísal. Čaká na rozhodnutie Ústavného súdu, pred ktorým bol napadnutý spôsob ratifikácie – sťažovatelia žiadajú referendum.

REKLAMA

REKLAMA