Nemecko získalo podporu Poľska pre Berlínsku deklaráciu

Po tom, čo nemecká kancelárka Angela Merkelová uskutočnila v dňoch 16. až 17. marca návštevu Varšavy, Poľsko vyjadrilo svoju podporu Berlínskej deklarácii napriek absencii zmienky o kresťanstve v jej texte a tým uvoľnilo cestu oslavám, ktoré sa pri príležitosti 50. výročia podpisu Rímskych zmlúv uskutočnia tento víkend.

Pozadie

Nemecké predsedníctvo zamýšľa predstaviť „cestovnú mapu“ postupu v súvislosti s európskou ústavou na Európskom summite v júni 2007.

Nemecké ambície však narážajú na výhrady zo strany Poľska, ktoré odmieta hlasovanie dvojitou väčšinou v Rade podľa ustanovení euroústavy, ktoré by dali tejto krajine menšiu váhu ako pri súčasnom hlasovacom systéme vychádzajúcom zo Zmluvy z Nice.

Otázky

Prezident Lech Kaczynski sa v štátnej televízii vyjadril, že Poľsko podporí Berlínsku deklaráciu, ktorej podpísanie práve 25. marca bude v sebe obsahovať symboliku 50. výročia založenia Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Kaczynski vyhlásil: „Máme námietky týkajúce sa niektorých častí deklarácie, ale ak ju Poľsko nepodpíše, bude jedinou krajinou v EÚ, ktorá tak neurobila.“

Poľsko vyjadrilo svoju nespokojnosť s faktom, že v jubilejnej deklarácii nebude zmienka ani o Bohu, ani o kresťanstve. Nemecké predsedníctvo však z dôvodu nevyvolávania nezhôd medzi členskými štátmi nechcelo rozširovať text bližšími špecifikáciami.

Deklarácia je koncipovaná tak, aby podčiarkla historické výdobytky Európskej únie, jej spoločné hodnoty, ako aj budúce výzvy. V neposlednom rade by mala stanoviť aj smer pre novú zmluvu, ktorá by vyviedla EÚ z inštitucionálnej slepej uličky. Deklarácia však podľa nemeckých predstaviteľov priamo nespomenie euroústavu.

Na druhej strane sa zdá, že občania EÚ pociťujú zmiešané pocity voči Európskej únii. Z nedávneho prieskumu Financial Times/Harris, ktorý sa uskutočnil v piatich najväčších členských štátoch, vyplynulo, že 25 % opýtaných si myslí, že vstup ich krajiny do EÚ znamenal pre ich krajinu prínos, zatiaľ čo 44 % bolo opačného názoru. Prieskum takisto zistil, že ľudia si viac spájajú EÚ so spoločným trhom (20 %) a byrokraciou (20 %), ako s demokraciou (9 %).

Iný francúzsky prieskum o kultúrnom dedičstve však priniesol optimistickejšie výsledky. Prieskum Inštitútu IPSOS uskutočnený v piatich európskych štátoch ukázal, že viac ako polovica respondentov (58 %) si myslí, že Európa prispela k ochrane ich národného dedičstva.

Pozície

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v súvislosti s problematikou ústavnej zmluvy a snahou priviesť Poľsko ku kompromisu povedala: „Obdobie rozmýšľania je za nami. Teraz je čas na rozhodnutia.“

Poľský prezident Lech Kaczynski a poľský premiér Jaroslaw Kaczynski sa však stavajú proti súčasnému zneniu ústavnej zmluvy. Text sa podľa nich príliš zameriava na budúcu európsku integráciu.

Česká republika sa pripája k Poľsku v jeho kritickom postoji voči euroústave. Euroskeptický český kabinet kritizuje veľký presun kompetencií z národnej na európsku úroveň. Česká republika sa podľa Prague Daily Monitor stavia takisto proti zmienke v Berlínskej deklarácii o roku 2009 ako o konečnom termíne pre ratifikáciu novej zmluvy.

Berliner Zeitung uvádza, že predseda Európskej komisie José Manuel Barroso naliehal na európskych lídrov, aby vyjadrili podporu pre Berlínsku deklaráciu a aby uvoľnili cestu pre euroústavu. Barroso vyzval k rýchlej dohode o novej zmluve a obzvlášť naliehal na českú a poľskú vládu, ktoré neboli pri moci v roku 2004 v čase schvaľovania euroústavy, na neblokovanie prípadnej dohody. Predseda Európskej komisie zdôraznil: „V Európe sa neustále konajú niekde voľby a zmluvy nemôžeme nanovo vyjednávať vždy, keď sa niekde zmení vláda.“  a dodal, že druhý nezdar euroústavy by vážne poškodil EÚ.

Hovorca Európskej komisie  Mikolay Dowgielewicz poznamenal, že v súčasnosti neexistuje žiadna pozícia Komisie voči novej zmluve, keďže zatiaľ neprebiehajú žiadne rokovania.

Taliansky premiér Romano Prodi najnovšie vyzval členské štáty EÚ: „Musíme spustiť veľké hnutie, ktoré zanechá za nami toto dvojročné obdobie meditácie a smútenia, ktoré nasledovalo po francúzskom a holandskom referende.“ a dodal, že Európa „nutne potrebuje nové pravidlá fungovania, ktoré by, ak to bude možné, mali začať platiť ešte pred voľbami” do Európskeho parlamentu.

Socialistická skupina v EP vníma pozitívne chválu minulých úspechov, no žiada tiež obrátenie pozornosti na Európu zajtrajška. “Musíme garantovať mier prostredníctvom integrácie a zachovaťn sociálnu kohéziu”, povedal líder skupiny Martin Schultz.

REKLAMA

REKLAMA