Nepopulárny Hollande nebude kandidovať na prezidenta

Prezident François Hollande včera oznámil, že sa nebude pokúšať o znovuzvolenie do funkcie. Jedným z dôvodov je aj jeho nízka popularita.

Hollande je prvým prezidentom od vzniku Štvrtej republiky (1958), ktorý sa nepokúsi získať druhý mandát. Jeho rozhodnutie bolo prekvapením. Do poslednej chvíle to vyzeralo, že napriek nízkej popularite do volieb pôjde.

„Dnes som si vedomý rizík, ktoré by prinášalo nasledovanie cesty, na ktorej by som nezískal dostatočnú podporu, preto som sa rozhodol nebyť kandidátom v prezidentských voľbách“, oznámil Hollande v televíznom vystúpení.

 

Vysoká nezamestnanosť a hospodárske problémy krajiny a viaceré škandály prispeli k tomu, že Hollande je najmenej populárnym prezidentom, odkedy sa robia prieskumy. Jeho najbližší poradcovia však doteraz tvrdili, že bude kandidovať.

Jeho odstúpenie je ďalším z prekvapení v zápase o Elyzejský palác. V republikánskych primárkach vypadol bývalý prezident Nicolas Sarkozy, aj centrista Alain Juppé, považovaný za favorita. Do volieb pôjde konzervatívny kandidát Francois Fillon.

 

Zjednotenie progresívnych síl

Hollandeovo odstúpenie môže byť aj pokusom o zjednotenie Socialistickej strany. Tá sa zatiaľ na kandidátovi nezhodla. Prieskumy verejnej mienky posielajú do druhého kola Filllona, a kandidátku Národného frontu Marine Le Pen.

„Robím to, aby som čelil svojej zodpovednosti“, povedal v televízii Hollande. Ľudí s „progresívnymi“ postojmi vyzval, aby sa zjednotili, a varoval pred rastom populizmu a krajnej pravice.

„Nechcem Francúzsko vystaviť rizikám, za ktoré by ťažko zaplatilo, dokonca ohroziť jeho jednotu, kohéziu, spoločenskú rovnováhu.“

Rozdelená ľavica

Primárky v Socialistickej strane budú v januári. Veľké šance sa dávajú premiérovi Manuelovi Vallsovi. Ten ešte kandidatúru oficiálne neoznámil, minulý víkend však o nej hovoril ako o možnosti. Včera v noci vyhlásil, že Hollande „sa rozhodol ako štátnik“.

Do straníckych primárok nastúpi aj bývalý minister hospodárstva Arnaud Montebourg. Podľa analytikov budú primárky súbojom medzi centristickým, viac liberálnym Vallsom, a kandidátmi viac naľavo.

„Otvára to všetky možnosti a spúšťa všetky napätia a rivality v rámci ľavice. To je, pár mesiacov pred prezidentskými voľbami, pre ľavicu maximálne rizikový scenár“, povedal Fançois Miquet-Marty z agentúry pre výskum verejnej mienky Viavoice.

O prezidentský úrad sa bude uchádzať aj ďalší bývalý minister socialistickej vlády, Emmanuel Macron. V primárkach ale nenastúpi. Naľavo o socialistov je ľavicový kandidát Jean-Luc Melenchon.

Nepopulárny prezident

V 2012 zvíťazil Hollande nad konzervatívnym Nicolasom Sarkozym s klasickým ľavicovým programom: viac redistribúcie, verejné investície do hospodárskeho rastu, zvýšenie daní pre bohatých, posilnenie regulácie finančného sektora.

Jeho popularita však začala rýchlo padať. V mnohých otázkach menil rýchlo názor – napríklad v daňovej reforme – čo nahnevalo ľavicových voličov. Popularite nepomohla ani vysoká nezamestnanosť a slabý hospodársky rast.

Bývalých podporovateľov si odcudzil aj priateľskejším prístupom k veľkým firmám, najmä po roku 2014, slabo presadzovanými bezpečnostnými reformami, či zmenami zákonníka práce, ktoré vyvolali masové pouličné protesty.

Jeho imidž poškodili aj komunikačné prešľapy, vrátane na rozchodu z bývalou partnerkou Valerie Trierweiler a návštev milenky.

Poslednou kvapkou bolo vydanie knihy rozhovorov, ktorej autormi boli dvaja novinári Le Monde. V otvorených interview kritizoval viacerých spojencov, a negatívne sa vyjadril aj o mnohých ďalších – od sudcov, po futbalových hráčov. Výroky boli vo všeobecnosti považované za indiskrétne a nevhodné pre prezidenta.

 

Prezradil tiež, že na jeho rozkaz vykonala francúzska tajná služba štyri cielené vraždy.

REKLAMA

REKLAMA