Nezrozumiteľná legislatíva EÚ?

Plénum Parlamentu v hlasovaní 16. mája 2006 schválilo súbor 4 správ o zdokonaľovaní tvorby právnych predpisov Únie, vrátane hodnotenia ich dopadov a ich zrozumiteľnosti pre občanov.

 

Pozadie

Plénum Parlamentu ešte počas aprílového zasadnutia v Štrasburgu v spoločnej rozprave prerokovalo súbor 4 správ o zdokonaľovaní tvorby právnych predpisov Únie, vrátane hodnotenia ich dopadov a ich zrozumiteľnosti pre občanov, hlasovanie však bolo odložené. Poslanci sa k nim preto vrátili v hlasovaní 16. mája, v ktorom spomínané správy schválili.

Europoslanci hlasovali za správu o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ v členských štátoch, správu o aspektoch zavádzania, dôsledkoch a dopadoch platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu a správu o stratégii na zjednodušenie právneho prostredia.

Otázky

Iniciatívna správa o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ v členských štátoch žiada Európsku komisiu, aby získala prísľub, že „uplatňovanie prioritných kritérií bude hodnotené každý rok“. Na monitorovanie navrhuje správa zvážiť niekoľko možností – od pravidelného rokovania o „zozname hriešnikov“ v príslušnom výbore EP, až po pravidelné výnimočné schôdze s predstaviteľmi členských štátov. V prípade porušovania európskeho práva členskými krajinami správa podotýka, že pre mnoho občanov, združení, miestnych úradov a spoločností je možnosť adresovať priame sťažnosti Komisii “nenahraditeľným nástrojom pre vytvorenie povedomia o príslušnosti k právnemu spoločenstvu, ktoré presahuje ich štát”. Prijatý text v tejto súvislosti požaduje viac informácií pre verejnosť o využívaní tejto možnosti. Poslanci sú tiež za to, aby všetky schválené zákony zahŕňali stručné a hlavne bežným občanom zrozumiteľné zhrnutie ich obsahu a účelu.

Správa o uplatňovaní zásady subsidiarity a zlepšení hodnotenia dopadov legislatívy podporuje iniciatívy Komisie zamerané na hodnotenie administratívnych prekážok a zjednodušenie existujúcich právnych predpisov. Zdôrazňuje tiež dôležitosť zlepšenia reputácie európskych zákonov medzi verejnosťou.

Správa o aspektoch zavádzania, dôsledkoch a dopadoch platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu nalieha na zlepšenie kontroly nielen pri implementácii legislatívy, ale aj pri jej dodržiavaní. Ekonomické dopady navrhovaných predpisov by podľa správy mali hodnotiť nezávislí experti.

Správa o stratégii na zjednodušenie právneho prostredia podporuje návrh Komisie na stiahnutie už bezpredmetných žalôb, zjednodušenie legislatívnych dokumentov a aktualizáciu únijného práva.

Pozície

Počas aprílovej rozpravy vystúpila v pléne aj slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská (EĽS-ED), aby sa vyjadrila k správe o zavádzaní, dôsledkoch a vplyvoch platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu.

Ako uviedla, pri svojich stretnutiach so subjektmi pôsobiacimi v oblasti vnútorného trhu sa často stretla s kritikou na súčasnú európsku legislatívu. „Zle navrhnuté znenia legislatívnych textov často sťažujú ich transpozíciu do právneho poriadku jednotlivých štátov. Nejasnosť textu veľakrát spôsobuje právnu neistotu, prípadné narušenie hospodárskej súťaže a rozdrobenie vnútorného trhu, čo oslabuje schopnosť spotrebiteľov a podnikov plne využívať jeho výhody.“ Preto podľa jej slov aj ona víta odporúčania správy spravodajkyne McCarthy pre Komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní a kodifikovaní legislatívy Spoločenstva tak, aby sa zlepšila jej čitateľnosť.

„Na druhej strane musí platiť pravidlo, že zlepšenie právnej legislatívy nesmie spôsobiť oslabenie environmentálnych, sociálnych a spotrebiteľských noriem“ uviedla a dodala, že aj na základe svojich vlastných skúseností získaných počas práce na správe o financovaní európskej normalizácie môže súhlasiť so spravodajkyňou, že „len dobré, jasné a hlavne jednoduché zákony týkajúce sa vnútorného trhu budú na prospech občanov, spotrebiteľov a podnikov, a pomôžu EÚ získať výhodnejšie postavenie medzi konkurenciou v rámci celosvetového hospodárstva“.

Lepšie právne predpisy budú podľa Zity Pleštinskej základom úsilia európskych inštitúcii pri tvorbe pracovných miest a rastu v EÚ v rámci obnovenej Lisabonskej stratégie. 

REKLAMA

REKLAMA