Nobelovka je doma

Lídri EÚ si v Osle prebrali Nobelovu cenu. Ne ceremoniál napokon odcestoval aj slovenský premiér.

Slávnostné odovzdávanie Nobelovej ceny za mier za rok 2012 sa konalo na radnici v Osle pod alegorickými freskami inšpirovanými freskami Ambrogia Lorenzettiho z roku 1300, zobrazujúce dobrú a zlú vládu v toskánskom meste Siena.

„Nech v Európe vyhrá dobrá vláda“, zakončil svoj slávnostný prejav predseda Nórskeho Nobelovho výboru Thorbjorn Jagland.

Následne predal diplom a medailu Nobelovej ceny za mier predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi, predsedovi Európskej komisie José Manuelovi Barrosovi a predsedovi Európskeho parlamentu Martinovi Schulzovi.

Do Osla nakoniec vycestoval aj slovenský premiér Robert Fico. Rozhodnutie zdôvodnil dohodou členských štátov EÚ, preto zvážil zmenu programu. „Účasť mala byť prejavom vzťahu k EÚ a dnes to potrebuje viac ako inokedy,“ skonštatoval Fico s tým, že preto udelenie ceny možno vyvoláva otázniky.

Európska komisia už prebrala finančnú odmenu spojenú ocenením – 930 tisíc eur, o ktorej presnom použití sa rozhodne v nasledujúcich týždňoch. Komisia už avizovala, že peniaze pôjdu na pomoc deťom postihnutých vojnovými konfliktami.

Šesť dekád, aby bola vojna nemysliteľná

„Potrebujeme inštitúcie, ktoré zabezpečia, že národné štáty aj jednotlivci konajú v duchu kompromisu, sebakontroly a umiernenie“. To sú podľa neho Jaglanda kľúčové požiadavky vo svete 21. storočia.

„Mier sám nestačí. Musíme sa spojiť. Nesieme zodpovednosť spoločne. Bez európskej spolupráce, môže byť ľahko výsledkom protekcionizmus, nacionalizmus s rizikom, že do čo sme dosiahli bude stratené“, povedal Jagland.

Počas ceremónie viackrát zazneli slová Jeanna Monneta: „Nič sa nedosiahne bez ľudí, ale nič nie je stále bez inštitúcií“.

Nobelov výbor ocenenie pre EÚ zdôvodnil jej príspevkom počas šiestich desaťročí k mieru, zmiereniu, demokracii a ochrane ľudských práv na európskom kontinente. Pripomenul zároveň, že v medzivojnovom období toto ocenenie dostali viacerí, ktorí usilovali o zmierenie medzi Nemeckom a Francúzskom. Prišla však druhá svetová vojna. Dnes, konštatuje Nobelov výbor, je vojna medzi Nemeckom a Francúzskom nepredstaviteľná.

Američania po vojne v mier v EÚ neverili

Riaditeľ think-tanku Robert Schuman Project David Price vo svojom komentári píše, že za mier v Európe nemožno vďačiť ani americkému Marshallovmu plánu, ani NATO. Uvádza príklady popredných americkým povojnových analytikov, diplomatov aj samotného generála Luciusa D. Claya, ktorí boli presvedčení, že Európa sa v priebehu jednej generácie ďalšiemu vojenskému konfliktu nevyhne. Obávali sa, že Marshallov plán oživí industrializáciu, ktoré prebudí vojnové chute.

Potom ale prišiel Robert Schuman a presvedčil francúzsku vládu spustiť „veľký experiment“ na nadnárodnej báze, píše Price.

Je však zároveň presvedčený, že Nobelovu cenu za mier nemala dostať dnešná EÚ, ktorá opustila princíp komunitarizmu v prospech posilnenia netransparentnej Európskej rady, ale už oveľa skôr Európske spoločenstvo a Robert Schuman.

Nudná politika

Mier nie je len absenciou vojny, je to cnosť“, citoval predseda Európskej komisie José Manuel Barroso filozofa Barucha Spinozu. „Mier je zabezpečíme len vtedy, ak budeme mať dôveru ľudí, ktorí budú stotožnení s politickým systémom a budú mať istotu, že ich základné práva sú rešpektované.“

„Únia doviedla umenie kompromisu do dokonalosti,“ povedal pri preberaní ceny Van Rompuy. „Žiadna dráma víťazstva alebo prehry, ale zabezpečenie, že krajiny majú pocit víťazstva z rokovaní. Nudná politika je za to len malou cenou“ dodal.

Európski lídri sa už tento týždeň stretávajú v Bruseli, aby prijali časový plán postupu pri prehlbovaní hospodárskej a menovej únie. Krajiny nie sú jednotné v tom, ako sa postaviť k hrozbe prehlbujúcej sa viacrýchlostnej integrácie. Obavy majú najmä krajiny mimo eurozóny.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA