„Nová Európa“ sa bojí straty privilegovaného vzťahu s USA

Bez ohľadu na to, kto sa stane budúcim americkým prezidentom, východoeurópske krajiny sa obávajú, že ich privilegované vzťahy, z ktorých sa tešili počas Bushovej vlády, sa môžu stať vecou minulosti.

Pozadie

Východoeurópske krajiny sú vo všeobecnosti považované za “proamerickejšie” ako západná časť kontinentu, s výnimkou Veľkej Británie. Občania vo východnej Európe si poväčšine pämatajú, že Spojené štáty boli hlavnou silou, ktorá stála za pádom sovietskeho bloku a komunizmu.

V roku 2003 použil americký minister obrany Donald Rumsfeld pamätný výraz „nová Európa“ na označenie tých krajín, ktoré podporili kontroverzné rozhodnutie Bushovej administraívy, začať vojnu v Iraku. Veľa z týchto krajín „novej Európy“ sa pridalo ku “Koalícii ochotných” (Coalition of the Willing). Podľa “starej Európy”, ako Rumsfeld označil krajiny, ktoré vojnu v Iraku odmietli, táto akcia predstavovala nebezpečný precedens pri riešení medzinárodných kríz.

Washington už oficiálne potvrdil Česke republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve a Slovensku zrušenie vízovej povinnosti pri cestovaní na územie Spojených štátov. Víza nezrušili USA len Grékom, čo Atény vnímajú ako trest za to, že v otázka Kosova podporili Srbov.

Otázky

Vo východnej Európe vládne presvedčenie, že pre budúceho amerického prezidenta bude prioritou obnova vzťahov so západnou Európou, ktoré utrpeli počas neokonzervatívnej vlády v USA a že východoeurópske krajiny – ktoré boli Bushovým najvernejším spojencom – sa ocitnú v pozícii „odstrčených“.

Nič by na tom nemal zmeniť ani fakt, že na čele EÚ bude v prvej polovici budúceho roka – keď sa úradu ujme nový prezident – proamerická vláda Českej republiky. Podľa diplomatov z východnej Európy sa v novej agende vo vťahoch EÚ-USA, ktorej dnes dominuje finančná kríza a snaha reformovať základy kapitalizmu, bude dávať prednosť veľkým európskym ekonomikám.

Finančná kríza už mobilizovala európskych lídrov ako je francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, britský premiér Gordon Brown, nemecká kancelárka Angela Merkel a taliansky premiér Silvio Berlusconi. Všetci štyria sa 15. novembra zúčastnia summitu G20 vo Wahingtone. Cieľom stretnutia bude nájsť spoločnú odpoveď na finančnú krízu.

Hoci bude nový americký prezident k tomuto dátumu už zvolený, na summite sa pravdepodobne nezúčastní. Prezidentskú prísahu zloží až 20. januára 2009. Sarkozy sa už ale domáhal toho, aby sa ekonomický tím budúceho prezidenta na stretnutí, ktoré musí podľa jeho slov priniesť „skutočné rozhodnutia“, zúčastnil.

Česká vláda oslabená nedávnymi krajskými voľbami, musela len pár týždnov pred tým, ako by mala prebrať Predsedníctvo Únie čeliť hlasovaniu o nedôvere. Podľa Sarkozyho si EÚ nemôže v čase finančnej krízy dovoliť luxus Predsedníctva Českej republiky a Švédska, kedže tieto krajiny nie sú členmi eurozóny. Navrhol preto vytvoriť neformálnu ekonomickú vládu v rámci eurozóny, v ktorej by mohli lídri krajín eurozóny diskutovať o finančnom zdraví svojich ekonomík.

Česi však chcú konať hneď ako sa nový americký prezident ujme úradu. „Nemali by sme strácať čas a osloviť novú administratívu tak skoro, ako to len bude možné, aby sme sa vyhli vákuu [v transatlantických vzťahoch]. Mali by sme posilniť a prehĺbiť transatlantické vzťahy“, povedal na medzinárodnej konferencii štátny tajomník ministra zahraničných vecí ČR Tomáš Pojar.

Transatlantické vzťahy sú v proritách Českého predsedníctva veľmi vysoko, pvedal pre EurActiv český diplomat, pričom pripomenul, že jeho krajina bude pripravovať prvý summit EÚ-USA s novým prezidentom. Summit bude mať podľa jeho slov nabitú agendu, okrem vonkajších vzťahov sa bude venovať obchodu a možnej dohode o postupe v boji proti klimatickým zmenám.

Aj keď verejná mienka vo východnej Európe nasleduje všobecný európsky trend a verejnosť by chcela mať v Oválnej pracovni skôr Baracka Obamu, oficiálni predstavitelia sa takýmto vyjadreniam vyhýbajú. Pokiaľ ide o vzťahy s Ruskom, obaja americkí prezidentskí kandidáti boli ku krokom Moskvy v Gruzínsku kritickí, zhodne však vylúčili vojenskú dopoveď. Ani jeden z nich sa nebude chcieť vrátiť k politike z čias studenej vojny a skôr sa ich kroky budú podobať na tie, ktoré robil počas krízy francúzsky prezident Sarkozy, ako na tie, ktoré navrhovalo Poľsko, Česká republika či  Pobaltské krajiny.

Na rozdiel od východnej Európy, v Turecku silnie antiamerikanizmus, ktorý naberal na sile hlavne počas druhého prezidentského obdobia Georga Busha ml., v ktorom začal ťaženie v Iraku. Napriek tomu, politici v Ankare pomerne nezakryte preferujú pred Obamom republikána Johna McCaina.

Hlavným dôvodom je, že Obama Turecko opakovane vo svojej kampani nahneval. Nominácia Joa Bidena na post demokratického viceprezidenta sa v Turecku stretla s negatívnou odozvou, turecká verejná mienka ho považuje za príliš blízkeho arménskej a gréckej lobby. Biden tiež navrhol rozdelenie násilnosťami zmietaného Iraku na tri časti vrátane kurdskej oblasti, čo Turecko považuje za hrozbu, pretože má samo problémy s kurdskou menšinou. Aby toho nebolo málo, Obama nazval Turecko v kontexte rozdeleného Cypru „okupantom“.

REKLAMA

REKLAMA