Nová Európska komisia ako “koaličná vláda”

Podľa analytika formujú lídri EÚ druhú Barrosovu Komisiu ako viac politický orgán, než v minulosti.

Pozadie

Európska komisia v teórii nie je politickým orgánom, ale zastupuje záujmy EÚ ako celku. Teoreticky tiež komisári nereprezentujú svoje krajiny, ale spoločné európske záujmy v im zverených oblastiach.

V praxi sa ale pri kreovaní Komisie na politickú rovnováhu prihliada. Z hľadiska politickej reprezentácie, bola prvá Barrosova komisia neproporčná. Liberáli v nej mali 9 z 27 komisárov, napriek tomu, že podľa výsledku volieb do EP by im štatisticky prislúchali len traja, či štyria. Socialisti mali zase v končiacom kolégiu šiestich komisárov, hoci podľa rovnakého kľúča by ich teoreticky mohli mať sedem alebo osem. Zvyšok obsadili ľudovci.

V druhej Barrosovej komisii majú liberáli osem kresiel, čo je opäť neproporčné oproti  výsledkom volieb. Strana európskych socialistov má šesť portfólií (vrátane Maroša Šefčoviča) a Európska ľudová strana zostávajúcich 13.

Otázky

Znovuzvolený šéf Strany európskych socialistov (PES) Poul Nyrup Rasmussen na nedávno skončenom kongrese v Prahe vyhlásil, že európska ľavica sa musí „reformovať, alebo zomrieť“. Špeciálne prízvukoval, že je potrebné zlepšiť koordináciu medzi socialistami v európskych a národných inštitúciách.

Na Kongrese v nemeckom Bonne si Európska ľudová strana EPP na ďalšie trojročné obdobie tiež zvolila starého lídra, bývalého belgického premiéra Wilfrieda Martensa. Ten vyjadril spokojnosť s faktom, že európske stredo-pravé strany môžu v súčasnosti počítať s 13 hlavami štátov a vlády v rámci EÚ a 13 členmi novej Európskej komisie.

„Vedieme hlavné inštitúcie s José Manuelom Barrosom, Hermanom Van Rompuyom a Jerzym Buzekom“, povedal Martnes.

Guy Verhofstadt, líder európskych liberálov zase nedávno povedal novinárom, že je spokojný z tým, že osem členov Barrosovho nového tímu je z jeho politickej rodiny. Dodal, že má v pláne zmeniť spôsob, ako vedenie ALDE pracuje s členmi Európskej komisie, ktorí sa radia k liberálom.  

Doteraz sa podľa neho stretávali raz do mesiaca v reštaurácii v Bruseli, čo je podľa neho „príjemné, ale veľa politiky s tým neurobíte“. Ako povedal, stretnutia budú musieť byť lepšie riadené a pravidelnejšie.

Šéf eurokomisie Barroso ešte donedávna prehlasoval, že nepozerá na politické farby členov svojho tímu a často tvrdil, že zabúda z ktorej politickej rodinu ten či onen prichádza.  

Nová rétorika, ktorá zaznieva od Barrosa aj od stredo-pravých strán naznačuje, že nová komisia sa bude v podstatných črtách líšiť od tej predchádzajúcej – najmä pokiaľ ide o vnútornú organizáciu a vzťahy s inými inštitúciami EÚ.

Črtajúce sa zmeny budú podľa Marca Incertiho, výskumníka v think-tanku Centre for European Policy Studies (CEPS) významné a nie nevyhnutne negatívne.

Bolo by podľa neho nekorektné povedať, že predchádzajúce Komisie neboli politické, keďže boli prípady ako napríklad otázka tzv. Bolkensteinovej smernice o službách (pomenovaná podľa holandského komisára pre vnútorný trh v Prodiho Komisii), ktoré boli mimoriadne politizované.

Partizánska komisia

Podľa analytika CEPS je rastúci politický faktor výsledkom posilnenej úlohy predsedu Komisie, čo sa dá pozorovať od vstupu zmluvy z Nice do platnosti. Táto tendencia bola neskôr posilnená prípravami na Lisabonskú zmluvu a všetky vlády EÚ vyslali komisárov z najsilnejších politických strán.   

V prvej Barrosovej komisii to tak nebolo, mnoho komisárov bolo nominovaných naprieč straníckymi líniami na základe svojich schopností a expertízy.

„Nie som si istý, čo je to negatívny vývoj. Viem si predstaviť, že to môže viesť k príležitostným napätiam a spochybňovaniu rozhodnutí, ale toto je spôsob, akým sa pracuje v každej vláde. Nakoniec to môže byť dobré aj pre vizibilitu Komisie“, tvrdí Incerti s tým, že európski občania môcť lepšie odpozorovať za čo komisári bojujú a ako pracuje exekutíva EÚ. „Aj kontroverznosť môže prispieť k tomu, aby bola EÚ transparentnejšia a pochopiteľnejšia.“

Pokiaľ ide o užšiu spoluprácu politických strán s európskymi komisármi ako premostenie vzťahu Európska komisia – Európsky parlament, podľa analytika to tiež môže byť pozitívny vývoj, ktorý posilní váhu Parlamentu a zefektívni prácu.

„Môže sa stať, že smernice Európskej komisie, ktoré budú legislatívnym procesom prechádzať hladšie, pretože Parlament bude zapojený do ich prípravy už od prvopočiatku ako aj preto, že pretože politické skupiny zase komunikujú s národnými vládami“, uvažuje Incerti.

„Rovní a rovnejší“ komisári

Je zrejmé, že niektoré vlády považujú komisárov za svojich najvyšších predstaviteľov v Bruseli. Dokazuje to aj nešťastný komentár francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý rumunského dezignovaného komisára pre oblasť poľnohospodárskej politiky Daciana Ciolosa označil za „druhého francúzskeho komisára“.

„V určitom zmysle je to pochopiteľné… Samozrejme je tu ale problém, že budeme mať veľa komisárov ale nebude pre nich dosť práce.“

Podľa analytika budeme v druhej Barrosovej komisii svedkami nového fenoménu vo forme „senior“ komisárov ako Catherine Ashton, ktorí budú usmerňovať ostatných „junior“ kolegov ako český komisár pre rozširovanie, lotyšský komisár pre rozvoj a bulharská komisárka pre humanitárnu pomoc.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA