Nová zmluva – oslavovaná i kritizovaná

Dohodu o inštitucionálnej reforme, ku ktorej dospeli lídri EÚ na júnovom summite, väčšina európskych politikov privítala. Napriek tomu si ale vyslúžila kritiku ako z proeurópskeho tábora, tak od euroskeptikov.

Pozadie

Lídri EÚ dokázali 23. júna nájsť po dvoch rokoch cestu zo slepej uličky inštitucionálnej reformy. „Reformovaná dohoda“, na ktorej základných líniách sa dohodli na summite, bude finalizovaná na Medzivládnej konferencii koncom roka a do platnosti má vstúpiť do roku 2009, teda pred ďalšími voľbami do Európskeho parlamentu.

Rokovania o zmluve boli ostré, Poľsko a Británia hrozili vetovaním reforiem, pretože nesúhlasili s novou úpravou hlasovania v Rade (Poľsko), zahrnutím Zmluvy základných práv a vytvorením postu ministra zahraničných vecí EÚ (Británia).

Pozície

Po dohode dosiahnutej na summite na poslednú chvíľu vyslovili lídri EÚ vo všeobecnosti uspokojenie s výsledkom. Nemecká kancelárka Angela Merkel, ktorá stretnutiu predsedala a pre ktorú to bola veľká skúška mediátorských schopností povedala, že je „veľmi, veľmi spokojná s tým, na čom sme sa boli schopní dohodnúť“. Pozitívny verdikt vyslovil aj poľský prezident Lech Kaczynski: „Skutočne sme bojovali, ale stretli sme sa aj so solidaritou.“

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol rád, že môže domov priniesť „zjednodušenú zmluvu“, britský premiér Tony Blair zas mohol s uspokojením povedať, že sa mu podarilo ubrániť „britské záujmy“.

Výsledky summitu sa však stretli aj s kritikou. Taliansky premiér Romano Prodi kritizoval Poľsko a Britániu za tvrdý postoj pri rokovaniach a tvrdil, že EÚ stratila spoločného ducha pre pohyb vpred. „Tvrdohlavosť niektorých vlád, s ktorou negujú každý emocionálny aspekt Európy, ma zraňuje.“

Komisárka pre konkurenciu Neelie Kroes kritizovala francúzskeho prezidenta Sarkozyho za to, že presadil vymazanie „slobodnej a ničím nenarušenej súťaže“ spomedzi cieľov EÚ v texte zmluvy. Kroes povedala: „Komisia bude naďalej pevne a rozhodne presadzovať európske pravidlá konkurencie, rozbíjať kartely a monopoly, vetovať zlučovania firiem, kontrolovať štátne subvencie.“

Sarkozy však bránil svoj postoj: „Verím v konkurenciu a trh, ale ako v prostriedky, nie ako v cieľ sám o sebe.“ Dodal: „Slovo ochrana už nie je tabu.“ Francúzsky prezident vyslovil vieru, že odlišné znenie môže „dať Komisii odlišnú jurisprudenciu“ a „byť v prospech vytvoreniu európskych šampiónov“.

Proeurópski poslanci EP privítalil dohodu ako „záchranu podstaty návrhu ústavy EÚ“, euroskeptici zas kritizovali lídrov EÚ za to, že prijali odmietnutú euroústavu pod „inou hlavičkou“.

„Ak sa detailne pozriete na to, čo sa dohodlo, je jasné, že je to len stará ústava EÚ vo všetkom, okrem názvu“, povedal Neil O´Brien, riaditeľ britského think-tanku Open Europe, argumentujúceho za oslabenie rámca Únie. „To nikoho neoklame. Je to tá istá ústava EÚ s rozdielnym názvom, a vlády musia splniť svoj sľub a zorganizovať referendum.“

Europoslanec Elmar Brok (EPP-ED) privítal výsledok summitu a povedal: „Napriek kompromisom sa podstatu návrhu ústavy EÚ podarilo zachrániť.“ Dodal: „Takto sa umožnila cesta k reforme EÚ pre jej väčšiu efektívnosť, demokraciu a občianske práva.“

Socialistická skupina v Európskom parlamente označila výsledok summitu za „menej ako je potrebné, viac ako sme očakávali“. Jej líder Martin Schulz povedal: „Výsledok je sklamaním, no oslabuje postavenie Rady voči Európskemu parlamentu.“

Skupina liberálov a demokratov (ALDE) označila dohodu za „krok vpred pre Európu, no víťazstvo pre nikoho“. Líder ALDE Graham Watson povedal: „Integrácia EÚ bude naďalej ťahaná vývojom vo vonkajšom svete, a nie idealizmom vo vnútri. Musíme vytvoriť Úniu, ktorá sa hodí na naše ciele, a nemôžeme si dovoliť luxus dostatku času.“

Spolupredseda skupiny Zelených/EFA Daniel Cohn-Bendit povedal: „Hoci sme sa toto ráno vyhli zlyhaniu, výsledok tohto summitu a spôsob, ako bol dosiahnutý, je depresívny. Bolo to podujatie charakterizované úplnou nedôverou, nehodným trhovníckym vyjednávaním a nedostatkom vízie budúcnosti Európy.“

Slovenský premiér Robert Fico si myslí, že naša vláda môže vyjadriť spokojnosť, pretože závery summitu sa zhodujú s postojom Slovenska. Podľa premiéra je pre Slovensko obzvlášť dôležité, že nová zmluva odkazuje na Chartu základných práv a robí ju právne záväznou, pretože obsahuje aj sociálne práva. Na margo novej dvojitej väčšiny pri hlasovaní v Rade, ktorá začne platiť v roku 2017, povedal, že ak ju porovnáme so systémom zo Zmluvy z „tak je to pre nás v podstate aj výhodné“.

Mikuláš Dzurinda, bývalý slovenský premiér a šéf opozičnej SDKÚ, ktorá euroústavu podporovala, pre novinárov povedal: „Potrebovali sme tento výsledok, pretože voľby do Európskeho parlamentu sa blížia, bude treba rozhodovať, bude treba v Európe rozhodovať efektívne a preto sa domnievam, že zhoda, ktorá sa napokon našla je dobrým východiskom.“

Staronový líder KDH Pavol Hrušovský pre agentúru TASR povedal, že jeho strana považuje za veľké víťazstvo svojej politiky fakt, že Európska únia ustúpila od Európskej ústavnej zmluvy. Kresťanskí demokrati mali k textu euroústavy od začiatku viacero zásadných výhrad.

REKLAMA

REKLAMA