Noví lídri EÚ: Diskrétni a oddaní konsenzu

Posty, ktoré priniesol Lisabon, pripadnú belgickému premiérovi Hermanovi Van Rompuyovi a britskej eurokomisárke Catherine Ashton. Rozhodli o tom včera na summite hlavy štátov a vlád Európskej únie.

Belgičania sú zmätení, ženská loby spokojná. Švédsky premiér Fredrik Reinfeldt na tlačovke po summite predstavil oboch spolu s José Manuelom Barrosom slovami: „Toto je nový tím lídrov Európy“.

Kým voľba Van Rompuya na post prvého predsedu Európskej rady nebola prekvapením, o výbere Catherine Ashton na post šéfa európskej diplomacie sa to celkom povedať nedá.

Britský premiér Gordon Brown ju podporil na stretnutí sociálno-demokratických premiérov, kde sa dolaďovali pozície pred summitom. Cestu tomu vydláždilo odmietnutie Taliana Massima D´Alemu ako alternatívneho kandidáta. Uškodil mu fakt, že ho nominoval a podporil Silvio Berlusconi.

Aj Van Rompuy aj Ashton sú známejší skôr vo svojich krajinách než na medzinárodnej scéne a obaja odchádzajú zo svojej súčasnej funkcie po približne roku.

Rozhodnutie hláv štátov a vlád EÚ bolo jednohlasné a je výsledkom veľmi širokého kompromisu a zohľadnenia rôznych faktorov. Prvé bolo politické – Ashton je kandidátkou Strany európskych socialistov (PES), kým Van Rompuy stredo-pravej Európskej ľudovej strany (EPP). Ďalším menej záväzným kritériom bolo rodové hľadisko. Švédske predsedníctvo bolo pod silným tlakom, aby konzultácie o nomináciách viedlo spôsobom, ktorý by vyprodukoval aj ženské meno. Iný výsledok by do veľkej miery diskreditoval celú politiku rodovej rovnosti Európskej únie.

  • Predseda Európskej rady Herman van Rompuy: „Moje osobné názory budú úplne podriadené názorom Rady.“

Funkciu belgického premiéra prijal pred rokom na naliehanie belgického kráľa Alberta II. Podarilo sa mu prelomiť politickú krízu v kráľovstve, v ktorom a už začalo otvorene hovoriť o rozpade a rozbehnúť prípravy na ústavnú reformu. Tá má ešte posilniť decentralizovaný systém vlády a predať ďalšie práva jazykovým spoločenstvám (frankofónne, flámske, nemecké). Budúcnosť krehkej belgickej koaličnej vlády po jeho odchode je nejasná.

Od 1. decembra 2009 bude Van Rompuy predsedať summitom Európskej rady. Sám sa doteraz zúčastnil len na dvoch. V minulosti zastával post ministra pre rozpočet a šéfa flámskych kresťanských demokratov. Pred vstupom do politiky pracoval pre centrálnu banku. Píše blogy i haiku (forma japonskej pozície). Jeho súrodenci sú tiež aktívni v belgickej politike.

Tesne pred summitom médiá pripomenuli vyjadrenie Van Rompuya z roku 2004, v ktorom sa kategoricky postavil proti členstvu Turecka v Európskej únii. „Turecko nie je súčasťou Európy a nikdy ňou nebude“. Prijatie Ankary do EÚ by bolo podľa jeho slov v rozpore s základnými európskymi hodnotami kresťanstva.

Konfrontovaný s týmto vyjadrením budúci „prezident EÚ“ včera povedal, že na novom poste nebude reprezentovať svoje názory, ale názory všetkých členských štátov. „Môj osobný názor je úplne podriadený názorom Rady“, reagoval.

„Bez rešpektu pre našu rozličnosť, nikdy nedosiahneme jednotu. Vždy budem na tento princíp pamätať“, bolo jedna z hlavným myšlienok jeho príhovoru, ktorý preniesol v francúzštine, angličtine a holandčine.

"Z rokovaní musí každá krajina odísť víťazne. Rokovania, ktoré skončia s porazenou krajinou, nie sú dobré rokovania", povtvrdil Van Rompuy svoju povesť konsezuálneho politika. 

Formálne ho do funkcie prostredníctvom tzv. písomnej procedúry uvedú 1. decembra 2009.

  • Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku: Catherine Ashton: „Nie som chodiace ego.“

Ako prvé ju novinári konfrontovali s tým, že nikdy nebola zvolená do verejnej funkcie a s tým, že bola pravdepodobne vybraná (aj) pre to, že je žena. Ashton pôsobila v britskej politike ako predsedníčka Snemovne lordov (House of Lords), nevolenej hornej komory britského parlamentu.  

Samotná jej nominácia Gordonom Brownom do Európskej komisie v októbri minulého roku bola prekvapením. Nahradila dovtedajšieho komisára pre medzinárodný obchod Petra Mandelsona, ktorý sa stal ministrom. Ak by bol Brown vybral člena Snemovne reprezentantov (House of Commons) museli by sa konať doplnkové voľby, ktoré by labouristi pravdepodobne prehrali.

Zaujímavosťou zo života budúcej šéfky európskej diplomacie je, že je prvou ženou v jej rodine, ktorá má univerzitné vzdelania. Študovala ekonómiu v Londýne a v minulosti sa venovala etike v biznise (CSR) i zdravotníckemu systému. Do Snemovne lordov ju menoval expremiér Tony Blair v roku 1999 a stala sa tak jednou z jej najmladších členov. Od roku 2001 zastávala viaceré ministerské funkcie – školstvo (štátna tajomníčka), ľudské práva (štátna tajomníčka), ústavné záležitosti (štátna tajomníčka) a spravodlivosti (štátna tajomníčka) ako predsedníčka House of Lords bola od roku 2007 členom kabinetu.  

Dohliadala na to, že Lisabonská zmluva úspešne prešla ratifikáciou v Snemovni lordov a jej predchodca v Európskej komisii Peter Mandelson ju opísal ako „strašidelne bystrú“.

Včera na tlačovej konferencii uviedla, že menovanie je pre ňu „poctou a privilégiom“. Odvolala sa na svoje doterajšie úspechy na poste eurokomsiárky – vyjednávanie dohody s Južnou Kóreou či obchodné rokovania so Spojenými štátmi. „Nie som chodiace ego…, ale posudzujte ma podľa mojich činov a budete na mňa hrdí“. Na poste vysokej predstaviteľky chce viesť „tichú diplomaciu“.  

Ashton ešte bude musieť ako členku Európskej komisie potvrdiť vo funkcii Európsky parlament.

Kritika

Krtici tejto personálnej voľby tvrdia, že nepomôže Európe dosiahnuť pevnejšie postavenie na medzinárodnej scéne, pretože, aj keď môže ísť o zručných politikov, nepožívajú zatiaľ silný medzinárodný rešpekt. BBC cituje komentár Hillary Clinton, podľa ktorej sú tieto dve nominácie „míľnikom pre EÚ a jej úlohy vo svete“. Podľa šéfa britskej diplomacie Davida Milibanda mal byť prezidentom Európskej rady niekto, kto je schopný „zastaviť premávku v Pekingu a v Moskve“.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA