O jadre nebude rozhodovať Komisia, hovorí Korčok

Treba sa pýtať, kde nám prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou s istotou prinesie viac osohu, ako problémov, tvrdí štátny tajomník rezortu zahraničia Ivan Korčok v reakcii na Junckerov prejav o stave únie.

Reč Jeana-Clauda Junckera treba do veľkej miery vnímať ako jeho osobný 6. scenár EÚ, hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek. Komisia bude podľa neho prichádzať s niektorými návrhmi, ale je na členských štátoch ako bude únia do budúcnosti vyzerať.

Konkrétna zhoda by sa podľa neho ideálne mala ukázať po odchode Veľkej Británie na summite 30. marca 2019 v rumunskom meste Sibiu.

 

Juncker ohlásil koniec dvoch kategórií európskych občanov

 

Štáty rozhodnú

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok hodnotí Junckerov prejav ako vyvážený a realistický. Dvadsať rokov skúseností z európskej politiky vidieť podľa neho aj v jeho politickom cite.

Nesúhlasí s argumentom europoslanca a predsedu SaS Richarda Sulíka, že to, že Juncker vo svojom prejave nespomenul jadro je dôkaz irelevantnosti debaty na Slovensku.

„Hádam by sme to nečakali od inštitúcie, ktorá má zo svojej povahy zastupovať záujmy všetkých členských štátov. Z jeho úst to nikdy nevyšlo. Či bude únia dvojrýchlostná, o tom nebude rozhodovať Európska komisia.“

Dodáva, že niektoré konkrétne návrhy z prejavu treba rozmeniť na drobné, „ale to neznamená, že únia nebude žiť ničím iným, než návrhom, aby sa spojili posty predseda Európskej rady a Európskej komisie, toto považujem skôr za jeho osobnú víziu.“

Takisto „sa budem pýtať, kde nám prechod od jednomyseľnosti s istotou prinesie viac osohu ako problémov.“

21740963_10154859907147371_2557636230920684870_o

 

Slovenský rukopis

Pozitívne vníma apel na jednotu a prekonávanie vnútorných rozdelení. Slovenský rukopis vidí Korčok v téme dvojakej kvality potravín a napĺňa ho spokojnosťou, že sa v prejave viackrát oprel o Bratislavský summit.

Na druhej strane, hoci sám Juncker to tak celkom nepovedal, vyrušujú ho hlasy, ktoré navodzujú zdanie, že únia najviac trpí rozdelením na východ a západ. „Nesúhlasím s tým. Mali sme pnutia o kvótach, máme o vysielaní zamestnancov, o pilieri sociálnych práv, nepáči sa mi ale, že je to interpretované ako konflikt medzi východom a západom, opatrne by som narábal s pojmami, lebo patrím ku generácii, ktorá si pamätá skutočný konflikt medzi východom a západom.

Nereálne návrhy

Poslankyňa NR SR za OĽaNO Veronika Remišová hovorí, že Slovensko dnes už v jadre EÚ je a treba sa skôr rozprávať sa o konkrétnych návrhoch. Za nereálny považuje Junckerov návrh zaviesť celoeurópske kandidátky v európskych voľbách. Európska identita podľa nej ešte nie je taká silná,a by to mohlo fungovať.

Fakt, že zarezonoval Bratislavský summit považuje Remišová za dôkaz, že slovenské predsedníctvo bolo úspešné a „aj keď sme v opozícii, sme za to vďační.“

Kritizuje, že Juncker pretláča návrhy, ktoré „odrážajú záujmy istej skupiny členských krajín“. Konkrétne jej to prekáža pri téme boja proti sociálnemu dumpingu, čo bola podľa nej téma francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v prezidentských voľbách.

EÚ je silnejšia. Bez Británie?

Jaroslavovi Paškovi z SNS sa nezdá konzistentné na jednej strane hovoriť o slobode, na druhej tlačiť členské štáty pridať sa k menovej únii. „Vzájomný rešpekt by mal fungovať.“ Ak hovoríme o rovnosti práv popri smernici o vysielaní, treba podľa neho riešiť aj diskrimináciu v odmeňovaní na základe toho, v ktorej krajine ľudia vykonávajú prácu. Naráža na to, že mzda v v tých istých nadnárodných podnikoch za tú istú prácu je vo východných krajinách nižšia. Kritérium by podľa neho mala byť len efektivita práce.

21741280_10154859907367371_8141910612234085045_o

 

Nesúhlasí s optimistickým hodnotením predsedu Komisie, že dnes je EÚ silnejšia. Úniu podľa neho výrazne oslabí odchodu Veľkej Británie, ktorá disponuje veľkou bezpečnostnou kapacitou. Opatrnosť je podľa Pašku na mieste pokiaľ ide o rozširovanie únie o balkánske krajiny. „Treba sa pýtať, či nám Balkán prinesie to, čo odišlo s Veľkou Britániou a či nám to neprinesie viac problémov. Dostávame sa do bodu, kedy sa ideme rozširovať do iného civilizačného okruhu.“

Netreba nové inštitúcie

Poslanec NR SR Martin Klus (SaS) oceňuje zo správy prístup nevytvárať nové inštitúcie EÚ. Tam sa podľa neho Juncker stotožňuje s postojom skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR, patrí tam aj SaS). Súhlasí s myšlienkou spojenia postu predsedu Európskej rady a Európskej komisie, lebo by to podľa neho vyriešilo otázku, komu má volať americký prezident.

Klus je rád, že koncept jadra a periférie nie je súčasťou takýchto politických prejavov. Dodáva ale, že si potrebujeme vyjasniť, či krajiny majú alebo nemajú povinnosť prijať euro ako aj to, čo je solidarita pri téme vysielaných pracovníkov. Hovorí, že chápe, že vláda v tejto otázke začala „hádzať spiatočku“, keďže Slovensko začína byť odkázané na pracovnú silu zo zahraničia.

Celoeurópska kandidátka je inšpiratívna

Politologička Aneta Világi z FiF Univerzity Komenského pozitívne hodnotí jazyk Junckerovho prejavu aj výber tém, s ktorými sa podľa nej ľudia vedia stotožniť.“ Druhá časť vízie, je podľa nej výbušnejšia, keďže obsahovala viaceré prvky, ktoré sa dajú označiť za federalizačné, napríklad „jeden prezident EÚ“ alebo rozšírenie oblastí, o ktorých by sa malo hlasovať kvalifikovanou väčšinou.

 

21731725_10154859907687371_6228727286199579996_o

Časť o nadnárodnej kandidátke v európskych voľbách považuje za inšpiratívnu. Junckerove návrhy podľa nej reflektujú akademickú debatu, kde by sme sa mali posunúť pri zvyšovaní atraktivity volieb do Európskeho parlamentu. „Ak hovoríme o politických kampaniach, je to o ponuke a dopyte. Ak nie je ponuka dostatočná, nebude ani voličský dopyt.

Diskusiu venovanú prejavu predsedu Európskej komisie o stave únie zorganizovalo 13. septembra Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so zastúpením Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku a portálom EurActiv.sk. 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA